Vladimír začínal pred osemnástimi rokmi ako technik v Púchove. Dnes zamestnáva vyše 400 ľudí. „Začiatky boli zložité. V garáži sme spolu s manželkou lisovali protišmykové návleky,“ spomína úspešný podnikateľ. Prvé koleso vyrobené jeho firmou uzrelo svetlo sveta v roku 1993. „Dodnes sa vyrobili až tri milióny kusov našich kolies. Používajú sa najmä v agrotechnike, v prívesoch, mobilných domoch a osobných autách.“
Prvé miesto v inovácii
Firma Vladimíra Lukáča získala za vývoj a výskum v súťaži Podnikateľ roka 2007 ocenenie v oblasti inovácií, ktorá bola vyhlásená po prvýkrát v histórii. „Dodnes neviem, kto ma do súťaže prihlásil. Rád by som však zdôraznil, že to nie je moja, ale naša cena. Je ocenením ľudí nielen z oblasti riadenia, ale aj výskumu a vývoja. Mám radosť, že pôsobíme v trenčianskom regióne a že cena inovácie je u nás.“ Lukáč je majiteľom mnohých priemyselných ochranných práv a vlastníkom viac ako 70 patentov, priemyselných a úžitkových vzorov.
Múzeum ako dôkaz úspechu
Na Štefánikovej ulici v Trenčíne buduje múzeum kolies Jeho založenie znamená pre oceneného podnikateľa uzatvorenie životného reťazca. „Myšlienka múzea vznikla prvotne ako marketingová aktivita. Chceli sme vytvoriť niečo odlišné od klasických konferenčných miestností. Založili sme krásnu myšlienku - koleso od obdobia staroveku až po tretie tisícročie. V tomto stave neexistuje žiadne iné múzeum,“ chváli sa. Spomedzi 700 exponátov je zaujímavým kúskom koleso z obdobia Mezopotámie staré sedemtisíc rokov, exponáty z obdobia Egypta, Ríma a významné koleso z Bieloruska. „Cenným výstavným kúskom je aj stred dreveného kolesa zo 17. storočia a dielňa z 18. a 19. storočia, spojená s kováčskou dielňou. Z minulého storočia sú vystavené pneumatiky z auta Peugeot z roku 1935 či z automobilu Ford z roku 1916. Najnovšími kúskami sú kolesové systémy tretieho tisícročia.“ Múzeum kolies má podľa Lukáča slúžiť širokej verejnosti. „Naším zámerom je osloviť stredné a vysoké školy, ktoré by sa prišli pozrieť, ako koleso vzniklo. Chceli by sme v múzeu umiestniť niekoľko počítačov a špecializované hračky na výučbu fyzikálnych zákonov týkajúcich sa kolesa.“ Múzeum by malo slúžiť popri vystavovaní exponátov ako školiace pracovisko a reprezentačný priestor. Jeho otvorenie je naplánované na leto tohto roka. Súčasťou prvej etapy otvorenia Múzea kolies budú dve malé elektrické autíčka, ktoré budú jazdiť po námestí a hlavných trasách Trenčína. Podľa majiteľa firmy budú slúžiť k prilákaniu turistov do múzea.
Zvážanie exponátov nebolo ľahké
Zozbierané výstavné kúsky dovážali zakladatelia múzea z celej Európy. „Keď sme dovážali koleso z Balkánu, colníkom nešlo do hlavy, prečo vezieme staré koleso na Slovensko. Nikdy nepočuli o nejakom múzeu kolies. Inokedy sme prevážali koleso z invalidného vozíka z konca 19. storočia, ktoré bolo vyrobené v Rakúsku. Keď som prechádzal cez české hranice, colníci nechápali, prečo veziem takú starú rachotinu. Môj partner musel s kolesom z Bieloruska čakať na hraniciach vyše šesť hodín. Zisťovalo sa, či v dutinách kolesa nepreváža drogy.“ V Európe, podľa neho neexistuje podobné múzeum. „Sú múzeá automobilov, v ktorých vystavujú aj exponáty rôznych kolies. Špeciálne múzeum historickosti a dedičnosti kolies v Európe nefunguje nikde.“
Budúcnosť je v kolesách
„Chcel by som, aby múzeum podnietilo mladých ľudí k ďalšiemu technickému pokroku tak, ako to kedysi mňa dráždilo ako dvadsaťročného chalana. Dnes je oveľa viac možností.“ Lukáč považuje koleso za jeden z najväčších vynálezov. „Je určite aj geniálny, pretože ešte nebol prekonaný. Ak by nebolo koleso, nebolo by presunu tovaru, ľudí, nebola by ani logistika. Svetu by chýbala dynamika. Myslím si, že za sedemtisíc rokov nebolo vynájdené nič lepšie.“ Riaditeľ úspešnej firmy priznáva, že celý jeho život sa točí okolo kolies. „Mňa to ešte stále baví,“ priznáva úprimne.
