TRENČÍN. Dôvodom sťahovania rodín zo Železničnej ulice bola poškodená statika domu. Dnes na jeho mieste stojí budova súkromného investora. Z bytov, v ktorých mali zmluvy na dobu neurčitú, ich mesto presunulo do unimobuniek s nájomnou zmluvou na jeden rok. Tú niektorým z nich každoročne predlžuje. Niektorým však nie. Aj pre nedoplatky za nájomné z predošlého ubytovania. S neplatičmi sa v súčasnosti Mesto Trenčín súdi o vypratanie priestorov. O možnosti zabezpečenia náhradného bývania rozhodne až rozsudok.
Za strechu nad hlavou o veľkosti garsoniéry platia nájomcovia päťdesiat korún na deň, s energiami konečná suma prevyšuje päťtisíc. Žijú v priestore obohnanom plotmi.
Namiesto zelene geto
Podľa Jaroslava Olaha, majiteľa penziónu v tesnej blízkosti „osady“, kompetentné orgány nevyriešili sťahovanie obyvateľov zo Železničnej ulice správne: „Spôsobili tým problémy dvom subjektom – mne a týmto ľuďom. Mali dostať adekvátne bývanie, namiesto toho žijú na smetisku. A ja nemôžem podnikať, ako by som chcel.“
Vedenie mesta unimobunky postavilo na pozemku, ktorý v minulosti sľúbilo Olahovcom odpredať. Mala tu vzniknúť zelená oddychová plocha, jediná v okolitej priemyselnej zóne. „Aj podľa územno-správneho plánu bola táto parcela vyčlenená ako priestor k ubytovaciemu zariadeniu,“ hovorí majiteľ penziónu. Za zmarený podnikateľský zámer mu mesto dodnes neponúklo žiadnu náhradu.
Tvrdí, že prítomnosť sociálne neprispôsobivých občanov negatívne vplýva aj na život jeho blízkych: „Sme veľmi tolerantná rodina. Dali sme im oblečenie, starý nábytok. Snažili sme sa s nimi dobre vychádzať. Mali voľný vstup do pohostinstva v penzióne, no zneužili ho.“ Spomína, ako ho dvaja „susedia“ pred rokom napadli s pohárom v ruke. Skončil s dvadsiatimi stehmi na tvári. Odvtedy majú všetci obyvatelia unimobuniek vstup do hostinca zakázaný.
Riešením je integrácia
Zo svojich ťažkostí viní Olah mesto. Výber náhradného ubytovania pre nájomníkov zo Železničnej ulice ovplyvnili podľa neho predsudky. Niektorí z nich sú totiž Rómovia. „Problém sa mal riešiť ako s občanmi a nie ako s etnikom,“ myslí si. „Mesto ich nemalo selektovať, ale začleniť do majority. Rovnosť v spoločnosti je predsa založená na občianstve, nie na príslušnosti k menšine. Neexistuje rómsky a občiansky preukaz.“ Podľa neho tak vzniklo geto, kde sa aj zo slušných ľudí a detí postupne stávajú darebáci. „Netreba ich označovať za zlých, ale zrovnoprávniť. Prečo nebývajú v sociálnych mestských bytoch?“ pýta sa.
„Segregácia je to najhoršie, čo môže byť,“ tvrdí Janette Maziniová z Osvetového centra Rómov. „Tým sa problémy neriešia, ale iba kumulujú.“ Zdôrazňuje, že izoláciou strácajú rómske rodiny možnosť motivácie. V ich okolí chýba pozitívny príklad. „Na základe rôznych skúseností z praxe je jedinou možnosťou, ako ich naštartovať, integrácia medzi majoritu,“ vysvetľuje Mazíniová.
„Nikdy to nebudem vidieť ako etnickú problematiku,“ opakuje Jaroslav Olah. Situáciu sa sám niekoľkokrát pokúsil riešiť. V mene nových susedov dokonca napísal sťažnosť na hygienu. „Žijú tam v hrozných podmienkach,“ domnieva sa. „To, že sa s nimi mesto súdi o peniaze, je výsmechom občianskeho povedomia Trenčanov.“ Problémom sú podľa neho aj roztržky medzi obyvateľmi unimobuniek: „Sú sami sebe nebezpeční. Takmer vždy, keď robia oslavu, niektorí sa pobijú a musí prísť sanitka.“ Aj počas našej sobotňajšej návštevy na mieste dvakrát zasahovala mestská i štátna polícia.
Olah samosprávu niekoľkokrát zažaloval
Za zneužitie funkcie verejného činiteľa a nelegálnosť stavby: „Unimobunky postavili bez riadneho stavebného povolenia a bez schválenia výborom mestskej časti. Nedodržali zákonom stanovený postup. Úradník predsa nemôže podpísať, že ľudí premiestni niekam na dvor.“ Okresný súd žalobu postúpil krajskému stavebnému úradu. Unimobunky napokon zlegalizovali do roku 2011. „Mesto to odsúhlasilo samo sebe,“ tvrdí Olah.
Podľa Ladislava Petrtýla z útvaru životného prostredia sú unimobunky na Kasárenskej ulici skolaudované: „Je to dočasná stavba.“
Sťažnosť sa vraj Olahovcom napokon vypomstila: „Keď som samosprávu prvýkrát zažaloval, prišli všetky možné kontroly. Na súkromnej narodeninovej oslave mi dokonca mestskí policajti chceli dať pokutu za výtržníctvo.“ Podľa neho vedenie mesta zlepšenie situácie iba sľubuje: „Svoj problém si vyriešili. Jednoducho, ale bez budúcnosti.“
