TRENČÍN. Dopravné služby pre starších a chorých spoluobčanov zabezpečovalo centrum, až do roku 2006. Obnovenú službu poskytuje od začiatku roka mesto Trenčín prostredníctvom svojej mestskej organizácie Sociálne služby Mesta Trenčín, m.r.o. Mesto zakúpilo vozidlo Ford Turneo Conect s nástupnou plošinou a zamestnalo jedného šoféra. Zabezpečovanie tejto služby vlastnou organizáciou odôvodňuje Mesto predchádzajúcimi zlými skúsenosťami.
Na prevádzku prispievalo aj mesto
Ako povedal primátor mesta Branislav Celler, keď dali dotáciu občianskemu združeniu, nedopadlo to dobre. Podľa údajov magistrátu na prevádzku občianskemu združeniu prispievalo Mesto v roku 2004 napríklad čiastkou 80-tisíc a v roku 2005 až 590-tisíc.
Vtedajšia štatutárka OZ Oľga Löbbová však tvrdí, že peniaze vyčlenené v rozpočte vo výške 600-tisíc na sociálny taxík a takmer milión na prevádzku prístrešku pre ľudí v núdzi v roku 2006 už centrum nedostalo. Podľa mesta takto postupovali kvôli tomu, že centrum nepredložilo žiadny projekt. Napriek tomu však primátor nevylúčil, že by túto službu mesto zabezpečovalo v budúcnosti opäť externe.
Sociálny taxík mohlo využívať len zopár občanov
Ako informoval Peter Uher z kancelárie primátora, od januára mohli občania Trenčína túto službu využívať len na základe posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne, čím bol takto vymedzený okruh osôb veľmi úzky a nepokrýval požiadavky občanov odkázaných na individuálnu prepravu. Od marca ju môžu využívať aj ťažko postihnutí občania, držitelia preukazu ŤZP so sprievodcom a občania nad 65 rokov. Stačí im potvrdenie lekára, že sú odkázaní na individuálnu prepravu. Sociálny taxík prepravuje občanov za osem korún za kilometer, čakanie si účtuje mesto vo výške 30 korún za každú začatú hodinu.
Prevádzka sociálneho taxíka bude stáť mesto 440-tisíc ročne, v rozpočte na rok 2008 je pre tento účel v rozpočte vyčlenených 680-tisíc korún, vozidlo stálo 677-tisíc korún. Posledný štatutár centra však tvrdí, že prepravnú službu robili lacnejšie. „Ľudia vtedy platili podľa pásiem v meste, najlacnejšia preprava stála 50 korún za jazdu. Nepýtali sme sa, kam chcú ísť, veď ľudia potrebujú prepravcu nielen k lekárovi. Mali sme klientku, ktorú sme raz za čas vozili na nákupy. Ak išlo o ľudí s preukazom ŤZP, mohli si náklady na prepravu vyúčtovať v Sociálnej poisťovni,“ povedal.