Naša firma tam vystavovala rôzne potreby pre pekárov a záujem o náš stánok bol minimálny, presnejšie žiadny. Zúfalá šéfka konštatovala, že peniaze za prenájom stánku boli asi vyhodené do vetra a radšej sme mali sedieť doma. Požiadal som ju aby mi dala z firemnej kasičky päťstovku, že návštevnosť zariadim. Podozrievala ma z nejakého úplatku, ale nakoniec súhlasila. Pred pavilónom znudene pofajčievala skupina študentov, ktorí sa napájali akciovým pivom z plastových pohárov. Investoval som do nich po pive a nejaké škatuľky cigariet a vysvetlil som, čo od nich chcem. Prišli k nášmu stánku a obkolesili ho ako bobule hrozna. Vzápätí sa začali všetci okoloidúci pristavovať. Tí vzadu sa naťahovali na špičky, aby ponad vysokých študentov videli. Čože to tam asi majú, keď je tu toľko ľudí? Strapec sa utešene rozrastal. Do večera sme mali návštevníkov viac ako dosť a uzavreli sme zaujímavé zmluvy. Iný prípad fungovania efektu sme s najväčšou radosťou aplikovali počas ciest do Bratislavy. Keď v Rusku niekto nastúpi do vlaku, hľadá kupé, kde je čo najviac ľudí, aby sa mohla rozvinúť vodková družba. Slovák naopak hľadá súkromie a samotu. K iným ľuďom si prisadne až v čase najvyššej núdze. Asi sme mali s kolegom nejakú ruskú DNA, lebo my sme vyhľadávali plné oddelenia. Dôvod bol prostý. Hneď v Trenčíne sme začali intenzívne zívať. V Piešťanoch už zívali všetci. Ak neveríte hroznovému efektu nahovorte dvoch ďalších známych a postavte sa za bieleho dňa na námestie. A všetci sa uprene pozerajte na strechu budovy pošty. Minimálne polovica ľudí sa tiež pozrie. Ešte krajším príkladom je aplikácia efektu v predajni potravín. Raz ma „šéfstvo“ vyštvalo, aby som proviantne zabezpečil akúsi firemnú oslavu. Na prikázanom zozname som mal napísaný fernet, „niečo slané“ a džús, ktorý by som si dobrovoľne nikdy nekúpil. Nápoj svojou chuťou a vôňou pripomínal niečo medzi výrobkami rafinérie a chemickej fabriky. Do vozíka som naložil pätnásť kusov. Pri prechádzaní uličkou ma zbadali dve staršie dámy a zaostrili svoje orlie zraky do môjho nákupného vozíka. Vrátili sa k regálu. Pri pokladni stáli za mnou. Každá mala dve škatule spomenutje brzdovej kvapaliny honosne nazývanej džús. Asi v každom z nás tlie akýsi zárodok stádovitosti. Ale uznajte, hroznový efekt znie predsa len dôstojnejšie.
