Útulok nie je miesto pre šteňatá
Momentálne je v útulku okolo dvadsať psov, čo je podľa pracovníčky Lenky Búzikovej normálny stav. „O chvíľu sa to opäť zaplní, no aspoň sme teraz umiestnili takmer všetky šteniatka,“ pochvaľuje si milovníčka psov, podľa ktorej nie je útulok tým správnym miestom pre šteniatka. Nedávno sa im podarilo umiestniť všetky šteniatka, ktoré v Nádeji vrhla sučka z Čachtíc a nájdencov, ktorých niekto vyhodil v igelitke pred dvere útulku. „Už nám zostali iba šteniatka, ktoré niekto vyhodil v kálnickom lese a pri ceste do Myjavy.“
Umiestňovanie psov prebieha podľa Búzikovej aj vymieňaním medzi útulkami. „Dvoch psíkov, ktorým sme dlhodobo nevedeli nájsť rodinu, sme dali do piešťanského útulku a oni nám za nich dali dvoch ovčiakov.“ Medzi najšťastnejších návštevníkov útulku patria vraj zatúlance, po ktoré si noví majitelia opäť prídu. Medzi poslednými dvomi, ktorých našla mestská polícia v meste, bol jeden notorický podhrabávač a jeden, ktorý ušiel za hárajúcou sučkou.
Väčší záujem je o psíkov
Päťdesiat percent psích nájomníkov končí v útulku vďaka mestskej polícii, rovnakým počtom zásobujú Nádej obyvatelia okolitých dedín. Všetkých psíkov sa podľa Búzikovej darí umiestňovať, no paradoxne sa lepšie míňajú tí, čo prídu ako poslední. Najväčší záujem je o šteniatka. „Ľudia často chcú čistokrvné psy, alebo aby sa to aspoň na niečo podobalo,“ tvrdí. Podľa jej skúseností sa však stáva, že i keď ľudia prídu s predstavou o čistokrvnom psovi, často si zoberú aj takého, do ktorého sa zaľúbia. „Niekedy prídu s tým, že nechcú kupovať psa na inzerát, že chcú radšej pomôcť útulku,“ doplnila. I keď sa záujem z času na čas mení, momentálne majú ľudia skôr záujem o psíkov. „Bolo obdobie, keď chceli radšej sučky, lebo psi očúravajú kríky,“ pokračuje pracovníčka útulku, ktorá ľudí často prehovára aj na sučky s tým, že nežiadúcim šteniatkam sa dá zabrániť sterilizáciou.
Dobré skúsenosti majú v útulku s umiestňovaním najmä starších psíkov, pretože ako vysvetlila Búziková, povaha šteniatka záleží na výchove nového majiteľa a ťažko je ju určiť vopred. Ak ide starší pes do rodiny s mačkami či sliepkami, vždy nových majiteľov upozorní na správny postup socializácie zvieraťa.
Domov aj pre komplikovaných
Nie je nič neobvyklé, ak sa do útulku dostane vystrašený pes, ktorý vrčí a hryzie. Podľa Búzikovej nevedia, kam prišli a musia si znova zvykať na človeka. „Mali sme tu jednu jazvečíčku, ktorá všetkých kúsala, no za pár dní bola veľmi milá a hravá,“ spomína na jeden klasický prípad. Väčšina psov sa v útulku podľa nej napraví, naučia sa chodiť na vôdzke, počúvať na meno a sú z nich dobrí psi. Niekedy sa však vyskytnú aj komplikované povahy.
„Mali sme jedného špringeršpaniela, ktorý každého hrýzol a jeden pán si ho zobral do Čachtíc a vraj sa majú spolu dobre,“ tvrdí Búziková podľa ktorej má asi každý pes niekde svojho budúceho majiteľa, len ho musí skôr či neskôr nájsť. Pracovníčka útulku rada spomína aj na jednu stredoázijskú ovčiačku. Tá po príchode do útulku vyzerala vraj hrozivo, no postupne si spolu vybudovali krásny vzťah. „Zobrali ju do Ilavy na stráženie a i keď s ňou mala nová majiteľka spočiatku problémy, lebo za mnou smútila, pekne si na seba zvykli,“ upresnila. Niekedy je vraj lúčenie s niektorými psami veľmi smutné, no Búziková sa z každého odchodu teší. Pes, ktorý ale nechce novú rodinu, je Horolezec. Psík, ktorý sa dokáže vyšplhať po pletive koterca až po samý vrch, sa do útulku už dvakrát vrátil z tej istej rodiny. „Vrátil sa z druhej strany mesta, hodil sa na bránu, štekal a vrtel chvostom. Keď som otvorila bránku, tešil sa, že je už doma,“ smeje sa Búziková.
Bojazlivý Frenky
Jedným zo psíkov so strašným osudom je aj Frenky, ktorého tri mesiace nemohli odchytiť v Bzinciach pod Javorinou. „Zo začiatku bol iba v búde, vyšiel z koterca, až keď sme všetci odišli,“ spomína. I keď sa jeho strach trošičku zlepšil, i tak na každý ľudský dotyk reaguje Frenky močením a útekom. „Už neviem, ako na neho, lákam ho na maškrtu, no keď ho pohladkám, tak sa o polovicu zmenší,“ vysvetlila Búziková, ktorá dúfa, že si aj Frenky nájde novú rodinu. Ľudia podľa nej chcú už hotového psa, nie vystrašeného, no ona vkladá aj do bojazlivého kríženca nádeje. „Ak by sa mu niekto venoval, dokázal by sa zmeniť,“ zdôraznila ošetrovateľka psov, ktorá sa Frenkymu pre zaneprázdnenosť nemôže viac venovať.
Kontroľujú nových majiteľov
Ak sa človek rozhodne pre psíka, za päťstokorunový poplatok zahŕňajúci odčervenie, odblšenie a očkovanie dostane jeho očkovací preukaz a stane sa na rok osvojiteľom. „Zapíšeme si jeho údaje a máme právo chodiť psa kontroľovať,“ upresnila Búziková. Ak by so psíkom bolo zle zaobchádzané, má útulok právo odobrať ho novému majiteľovi. Počas existencie útulku mali iba jedno podozrenie, že sa nová rodina o psíka zle stará, no po upozornení sa to vraj zlepšilo. „Vždy im dám vizitku a chcem, aby mi hlásili, ako sa psíkovi darí,“ zdôraznila ošetrovateľka, ktorá vie z telefonátu či sms zistiť, či nová rodina neklame. „Nemôžeme rátať s tým, že sa budú mať všetci psi super, chceme však, aby sa mali lepšie ako v útulku,“ dodala.