NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Pri sviečkach v útulných priestoroch Mestskej knižnice Ľ. V. Ríznera vo štvrtok 27. marca krstili knihu agilného dramatika a spisovateľa Jána Juráka a debutujúcej autorky Jarmily Minárikovej. Obe knižky krstili rozvoniavajúcou bošáckou slivovicou ľudia tvorcom veľmi blízki, novomestská recitátorka Oľga Nápokyová a matka prezentujúcej sa literátky Alžbeta Václavová.
Inšpiráciou boli príbehy milovaného „dzedenka“
Autorka Jarmila Mináriková svoju prvotinu Navždy eldorádo alebo v Dzedenkovej pálenici vydala pod pseudonymom Janka Sládkech. „Bošáčania ma poznajú aj pod týmto menom. Život našej rodiny bol spojený s domom, ktorí pôvodne patril rodine Sládkovcov. Ich predok bol sládkom v starej kúrii v Bošáci,“ prezradila autorka pôvod umeleckého mena. Svoju knižku spomienok pripravovala takmer celý život. Spomína v nej aj na svoje detstvo, dobrodružstvá spojené s veselými historkami, jedinečnú slivovicu i bohatú históriu Bošáckej doliny. Príbehy a každá veta jej „dzedenka“ sa stali pre autorku hybným motívom jej debutu. „To jeho podanie, detailné príbehy o každom dome i strome v Bošáci a všetky ďalšie zaujímavosti sa navždy vo mne zafixovali. Rozprávania som si ukladala pôvodne iba vo svojich myšlienkach a posledných dvadsaťpäť rokov už aj zapisovala. Ján Jurák ma päť rokov učil slovenčinu, príbehy sa mu páčili a vydal ich práve vo svojom vydavateľstve Kuruj.“ Ako hovorí autorka, nie všetky námety pochádzajú iba od „dzedenka“. Podrobne študovala i ďalšie zaujímavosti z Bošáce i Novej Bošáce. Tie sa stali tiež podkladmi pre jej dielo. Symbolické návraty domov po vlastných chodníčkoch a veselé i vážne spomienky na tajomstvá zaujmú svojou úprimnosťou a srdečnosťou výpovede.
Ján Jurák opäť potvrdzuje, že úsmev lieči
Populárneho bošáckeho autora jeho príslovečný humor neopúšťa ani v jeho najnovšej knižke krátkych a úsmevných príbehov s názvom Úsmev lieči. Zároveň svojou prácou zachraňuje historky, ktoré by inak upadli do zabudnutia. Nechýba v nich vtip, figliarstvo i nárečie našich predkov. Ján Jurák sa však zasmeje rád aj sám na sebe. V troch poviedkach Štátnica, Gulden! i Benátska sprcha oživuje veselé príhody, ktoré na vlastnej koži zažil. Čitateľa sa pokúša pobaviť aj v ďalších trinástich zábavných kapitolách. „Podklady pre túto knižočku som zbieral počas celého svojho života. Sú v nej zachytené skutočné udalosti, ale nechal som pracovať aj svoju fantáziu,“ povedal autor. Svedčí o tom aj záverečná fiktívna sci-fi poviedka Kvety ľudskosti. „Tvrdou“ realitou sú na druhej strane reálne spomienky hubára, ktorý radšej nechcel byť v knižke ani menovaný. Ako uvádza autor, príbeh Hubársky koncert je z ríše ostrejšieho humoru a nie je vhodný pre slabšie žalúdky. Končí sa totiž ich výplachom. „Knižku Úsmev lieči som napísal v čase, keď som nevedel, že začnem chodiť k lekárom. A keď som k nim chodiť začal, všade som rozdával úsmev,“ dodal autor.
