ástanca ekologického spôsobu života.
Veľa ľudí vníma DJ-a ako človeka, ktorý hráva na svadbách namiesto kapely. Aký je medzi vami rozdiel?
- Človek, ktorý púšťa napálené CD niekde na svadbe alebo v diskobare, nie je DJ. Dídžejing je o kreativite, o práci s hudobným materiálom, ktorý DJ mixuje dohromady, aj o práci s ľuďmi, ktorí to počúvajú. Ide o to zaujať ich svojím vystúpením a odovzdať im energiu, ktorá je v tej hudbe. O tom je nielen dídžejing, ale akákoľvek muzika. Kvôli tomu to všetci robia.
DJ „komponuje“ mixovaním skladieb iných. Pokladáš sa za hudobníka?
- Muzikant je človek, ktorý pozná noty, skladá hudbu a vie hrať na nejakom hudobnom nástroji. Ja neviem hrať na žiadnom hudobnom nástroji, nepoznám noty. Všetko robím len na základe svojich pocitov a spätných väzieb medzi mnou a tými, čo ma počúvajú. Keď hrám, cítim, ako by to malo znieť.
Dídžejingu si sa začal venovať pred siedmimi rokmi, no už dávno predtým si hrával v kapele. Ako sa zo speváka stane DJ?
- Ako každý správny Trenčan, ktorý bol v kapele na konci osemdesiatych rokov, aj ja som skúšal v Kubrej. No a z „gitarového“ undergroundu som plynule prešiel do toho „elektronického“. Keď som ešte robil Pohodu s Mišom Kaščákom, dostal som sa tam k elektronickej hudbe, dídžejingu, k vystúpeniu s gramofónmi a mixpultom. Vtedy som zachytil vibráciu, ktorá z toho išla.
Angažuješ sa i dnes v organizovaní festivalu Pohoda?
- Nie.
Dídžejovskú premiéru si mal len dva mesiace po tom, ako si dostal prvé platne. Aké to bolo?
- To bola obrovská katastrofa. Hral som polhodinku na konci párty po DJ-och, ktorí to skvele vedeli. Ráno okolo štvrtej – piatej hodiny už publikum nebolo také náročné. Takže som si dovolil pred nich vyliezť aj napriek obrovskej tréme.
Od pondelka do piatku pracuješ a takmer každý víkend hrávaš. Prečo sa neživíš ako DJ?
- Nie som profesionálny DJ, neživím sa dídžejingom ani muzikou. Keby som sa mal v undergrounde uživiť hudbou na Slovensku, umrel by som od hladu (smiech). Ani len nepoznám žiadneho profesionálneho slovenského DJ-a. Všetci majú okrem dídžejingu ešte aj iné zamestnanie. V zahraničí to funguje trocha inak. Existujú tam umelecké agentúry, ktoré DJ-ov zastupujú, a tak sa dokážu uživiť aj hraním v undergrounde. Môžu potom všetok svoj čas a energiu venovať tvorbe a hraniu.
Na Slovensku takéto možnosti nie sú, aj keď tu existujú umelecké agentúry. Väčšinou je to len o komercii a oficiálnom šoubiznise.
Musíš doma cvičiť podobne ako hudobníci, aby si zahral každý týždeň nové tracky?
- Cvičiť? Nie. Ale aktualizovať a obnovovať svoj hudobný archív je veľmi dôležité. Aj keď by som rád zahral každý týždeň niečo iné, na Slovensku, najmä v malých mestách, je tak konzervatívne a netolerantné publikum, že nie je ochotné akceptovať nič nové. Musíš na nich ísť veľmi sofistikovane, aby prijali niečo, čo doteraz nepoznajú. Väčšinou chcú aj promotéri v kluboch, aby hrali dokola tí istí DJ-i a stále tie isté tracky. Všeobecne, na Slovensku je veľmi ťažké presadiť nový trend v čomkoľvek.
Koľko platní si na vystúpenie nosíš?
- Kedysi som nosil so sebou asi sto, stodvadsať platní, no prestal som ich kupovať asi pred rokom a pol. Dnes, v dobe digitálneho dídžejingu, si kupujem len digitálne formáty, hrám cez počítač a digitálny dídžejský systém. Výhodou je, že si môžem na jeden harddisk zobrať toľko materiálu, čo by sa zmestilo na päťtisíc platní.
Znamená to, že nástup digitálnych technológií ovplyvnil aj elektronickú hudbu?
- Nástup digitálnych technológií pomohol obrovským spôsobom rozšíriť hudbu, nielen elektronickú, medzi masy ľudí. Už to nie je o posielaní vinylov a promo kaziet poštou kade-tade. Dnes sa všetko rieši v reálnom čase cez internet. Napríklad, keď niekto zloží pesničku, zajtra môže byť rozšírená a akceptovaná po celom svete. Môže to spraviť ako samovydavateľ bez toho, aby sa musel vnucovať agentúre alebo podpisovať pre neho nevýhodné zmluvy. Pokiaľ to bude naozaj dobré, dokáže sa presadiť sám.
Produkuješ vlastnú hudbu?
- Väčšinou si DJ začne sám skladať hudbu, aby nebol odkázaný len na jej vyhľadávanie. Keďže som nielen DJ – amatér, ale aj promotér – amatér, na produkciu nemám čas. Aj keby som veľmi chcel.
Posledné štyri roky si vystupoval na festivale Hodokvas. Hrá sa ti lepšie na pod otvoreným nebom alebo v kluboch?
- Nejde o festival ani o klub, ide o ten pocit. Kluby sú menšie a rýchlejšie v nich vzniká väzba medzi pódiom a hľadiskom ako na festivale pred obrovským davom. Najmä keď pred tebou hrala kapela úplne iného žánrového zamerania. A teraz ty máš tých ľudí chytiť a nadchnúť. V jednostranne zameranom klube je oveľa jednoduchšie dať im to, kvôli čomu tam prišli. Ale to uspokojenie, ten pocit naplnenia, je lepší, keď dokážeš zaujať aj ľudí, ktorí sa prišli len tak pozrieť. Myslím tým letné festivaly, kde sa hrajú všetky štýly dohromady.
Si dlhoročný vegetarián a angažuješ sa aj v ekologických hnutiach.
- Stáva sa, že ma niekto tľapká po bruchu a smeje sa: „No čo, koľko šniceliek si v nedeľu sfutroval?“ A ja na to, že nejem mäso. Najprv údiv, potom sarkazmus typu: „Stopätnásťkilového vegetariána som ešte nevidel!“ Je mi to jedno, nejem mäso preto, aby ma niekto obdivoval alebo posudzoval. Nejem ho preto, aby som mal čisté svedomie. Pre mňa je aj ekológia a angažovanie sa v ochrane práv zvierat underground. Všetko je to alternatívou oproti konzumnému spôsobu života.
Podieľal si sa na množstve benefičných koncertov.
- Nikdy som nemal ambíciu zarábať na undergroundovej kultúre, okrem benefičných akcií, kde išlo práve o to. Napríklad o podporu Slobody zvierat alebo Greenpeace.
Dídžejing ti na sluchu nepridá. Ako si ho chrániš?
- Samozrejme, musíš si dávať pozor na uši. Ak to nie je bezprostredne nutné, vyhýbam sa hluku. Viem, je to asi tak, ako keby sa mal hokejista vyhýbať ľadu. No teraz už nechodím na akcie iba žúrovať, ale hlavne si zahrať. Ak som na párty „služobne“, nebývam vpredu pri reproduktoroch, ale motám sa niekde v tichšej časti.
Hudobným a promotérskym aktivitám sa venuješ takmer dvadsať rokov. Ešte ťa to baví?
- Samozrejme, že áno. V tom momente, keď ma to nebude baviť alebo napĺňať niečím pozitívnym, tak to zabalím.
MÁRIO MICHNA
Narodil sa v roku 1970 v Trenčíne
Koncert Depeche Mode v marci 1988 v Prahe ho ovplyvnil na celý život.
V tom istom roku zmaturoval na elektrotechnickej škole a nastúpil do zamestnania v elektrárňach.
Od roku 1990 je ženatý a angažuje sa v undergroundových hnutiach.
O sedem rokov neskôr zakladá s Michalom Kaščákom Festival Pohoda.
Od roku 2001 pôsobí ako DJ Wychitawacs.
SLOVNÍČEK DÍDŽEJA
Dosky – vinylové gramofónové platne
Dídžejing – vystúpenie DJ-a
Underground – hnutia, javy a subkultúry, ktoré sú mimo všeobecne uznávaných zvyklostí; zväčša sú nezávislé od komerčného úspechu a hlavného prúdu
Track – hudobné dielo v digitálnom formáte
Promotér – usporiadateľ hudobného podujatia
Producent – človek, ktorý vytvára vlastné hudobné diela
Mainstream – oficiálna konzumná kultúra
Clubbing – klubová kultúra
PRIPRAVIL DJ WYCHITAWACS
