DUBODIEL. „Lipy pred kostolom ustáli nájazdy tureckých hord, stavovské povstania, morové epidémie, hladomory, obe svetové vojny i totalitný režim,“ hovorí Anton Mikula, dubodielsky rodák. „V minulosti žiadneho richtára, vládneho komisára, predsedu MNV, správcu farského úradu či ochrancov životného prostredia nenapadlo pristúpiť k ich likvidácii,“ konštatuje. Myslí si, že výrubom líp pred plotom kostola chcela obec vyriešiť problém so zúženou vozovkou. „Krásna panoráma kostola v zajatí zelene stromov bola predmetom fotografov pri rôznych príležitostiach. Vozovku rozšírenú o niekoľko metrov štvorcových nebude žiaden turista obdivovať ani fotiť.“
Dubodielčanka Mária Malecová mu protirečí: „Je to dobre spravené. Bola tam veľmi uzučká cesta, autá sa nemohli obísť. Keď bolo vetrisko, padali silné konáre. Lipy boli staré a deravé. V jednej z nich po údere blesku dokonca horelo.“
S výrubom líp súhlasí i Ľudmila Chrenková, podľa ktorej by mohli odrezali aj všetky na cintoríne. „Sú tam mnohotisícové pomníky, kto ich uhradí, ak to na ne padne?“ pýta sa. „Šesťstoročnú lipu pred kostolom sme ani traja nemohli objať,“ spomína Jozef Petrík. „Vraj ich vyrúbali, aby nezavadzali, no päťdesiat rokov predtým nikomu nevadili.“
Lipy majú vysokú spoločenskú hodnotu
Uvádza posudok Štátnej ochrany prírody z apríla minulého roku. Strom s obvodom stopätnásť centimetrov ocenili na viac ako stopäťdesiat tisíc korún. O odborný posudok obec požiadala ochranárov znovu v novembri. „Od minulého roku sa nemôžeme vyjadrovať k výrubom v najnižšom stupni ochrany, kam patrí aj obec Dubodiel,“ uviedol Drahomír Stano zo správy CHKO Biele Karpaty. „V stanovisku, o ktorý obec požiadala v novembri, sme sa mohli už len odvolať na naše odborné posudky z januára 2006 a apríla 2007.“ V nich ochranári odporúčali lipy rastúce pri vchode do kostola ponechať. „Tie, ktoré zoťali túto zimu, sme v minulosti odporúčali ošetriť a zachovať,“ tvrdí Stano.
Podľa neho by mal byť výrub stromov až posledným riešením. „Zákon ukladá obci, ako orgánu ochrany prírody, povinnosť starať sa o verejnú zeleň,“ skonštatoval. Ak v rozpočte nie je dostatok prostriedkov na odborné ošetrenie vzácnych drevín, dá sa urobiť po častiach. „Výrub je možno lacnejší, ale je to jednorazové riešenie. Hovoriť tu o rentabilnosti vložených prostriedkov je zavádzajúce a nevhodné. Strom, ktorý rástol dvesto – tristo rokov má vysokú spoločenskú hodnotu,“ upozorňuje.
Výrub schválila starostka
Pri posudzovaní žiadostí o výrub stromov obce nie sú odkázané len na stanovisko arboristov: „Každá obec by mala mať buď vyškoleného pracovníka, ktorý to dokáže posúdiť, alebo si musí niekoho najať. Zvyčajne sa pod každé rozhodnutie o výrub podpisuje starosta alebo primátor,“ dodal Stano.
Stromy na pozemku kostola patria cirkvi, dreviny na ploche cintorína obci. „Plánujeme zachovať všetky lipy, ktoré sú zdravé,“ uviedol dubodielsky farár Viliam Chrastina.
Napriek priestoru, ktorý sme vedeniu obce poskytli, sa starostka Božena Richtárechová k téme odmietla vyjadriť.
