anú súťaž.
V tej napokon získala jeden z prestížnych titulov. O pocitoch zo súťaže, ostatných finalistkách a o plánoch do budúcnosti si prečítajte v rozhovore s prvou vicemiss Slovenska Kristínou Vlkovou.
Nastali v tvojom živote od nášho posledného rozhovoru nejaké zmeny?
- Zmenilo sa iba to, že mám titul prvej vicemiss. Všetko ostatné je po starom.
Ako vyzerala príprava na samotnú súťaž?
- Pred súťažou sme sa zúčastnili dvoch spoločných sústredení, na ktorých sme nacvičovali choreografiu. Absolvovali sme aj cvičenia s hlasovou pedagogičkou, ktorá nám pomáhala zvládnuť rozhovor počas finálového večera. Poradila nám, ako sa správne rozdýchať a že pevný postoj vie urobiť svoje. V Tatrách pre nás pripravili program vo wellnese a mnoho ďalších aktivít. Máme odtiaľ veľa pozitívnych zážitkov. Bol to úžasný polrok a ja som rada a vďačná, že som sa mohla toho všetkého zúčastniť. Určite to bola skúsenosť, ktorá sa už nezopakuje a som šťastná, že som ju úspešne zvládla. Nejde ani tak o titul, ako o spoznanie nových ľudí. Určite mi súťaž dala veľa do života.
Aká bola tvoja osobná príprava na finálový večer?
- Špeciálne som sa nepripravovala. Účelne som určite nechudla. Pomohlo mi však, že som mala pravidelnú stravu, občas som športovala a mala som dostatočný pitný režim. Neverila som, že práve takáto životospráva mi pomôže k upraveniu hmotnosti. Osvedčila sa mi a všetkým ju odporúčam.
Musela si schudnúť aj kvôli nariadeniam organizátorov súťaže?
- V podstate to bolo na mne. Bola som si vedomá toho, akú mám postavu a akú majú ostatné dievčatá. Niektorým síce poradili, aby si postavu upravili cvičením, ale bolo len na nich, či tieto rady poslúchnu.
Ako si sa cítila v deň finálového večera?
- Deň pred súťažou sme mali generálku pred porotou. Na moje počudovanie som bola veľmi pokojná. Sústredila som sa najmä na veci, ktoré som mala robiť, asi aj preto som nestíhala vnímať prítomnosť poroty. Večer som zaspala úplne v pohode. O šiestej ráno som už však bola hore, nemohla som spať. Cez deň sme si s dievčatami dvakrát prešli kompletnú choreografiu. Celé som to prežívala v kľude, aj keď ma občas pochytil mierny stres. Vtedy som sa zhlboka nadýchla a povedala som si, že predsa nejde o život. Opakovala som si, že aj keď sa neumiestnim, nezbláznim sa z toho a nikto ma za to nebude hrešiť. Brala som to ako skúsenosť a na finálový večer som sa veľmi tešila. To, o čo sme sa pol roka snažili, sa pomaly blížilo a bola som rada, že to budem skutočne zažívať.
Ako prežívali ostatné dievčatá posledné chvíle pred súťažou?
- Na niektorých z nich bolo vidno, že sú poriadne vystresované. Snažila som sa im vysvetliť, že stres je treba „prekusnúť“ a že naozaj nejde o nič vážne. Takúto súťaž treba podľa mňa brať ako zábavu. Posnažiť sa o čo najlepší výkon, ak sa to však nepodarí, tak sa nič nedeje.
Bola to najmä tvoja mamina, ktorá ťa presvedčila, aby si sa do súťaže prihlásila. Ako reagovala na získaný titul rodina?
- Všetci sa veľmi tešili. Ešte stále mi prichádzajú gratulačné esemesky. Viac ako titul ma však tešia všetky srdečné gratulácie a priania. Je to krásne, že ľudia okolo mňa sa tešia a úprimne mi to prajú. Veľmi si to cením, veď v dnešnej dobe je zázrakom, ak človek druhému niečo dopraje.
Kto ťa prišiel vo finálový večer povzbudiť do Bratislavy?
- Mamina so sestrou mi držali palce pri rodičovskom stolíku. Každé z dievčat malo svoj dvadsaťčlenný fanklub. Ten tvoril zvyšok mojej rodiny, priatelia, kamaráti zo školy a priateľ s rodinou. Pripravili obrovské transparenty a práve vďaka nim som sa cítila na pódiu veľmi dobre. Keď som vyšla na scénu, začali neskutočne kričať a povzbudzovať. Môj úsmev patril najmä im. Bol naozaj úprimný a nebol nasilu. Som všetkým veľmi vďačná, že ma prišli podporiť.
Ktorá zo súťažných disciplín ti najviac sadla?
- Mne sa veľmi páčila módna prehliadka s deťmi. Vernú kópiu šiat, ktoré som mala na sebe, malo oblečené aj malé dievčatko, s ktorým sme ich spolu predvádzali. Bola veľmi milá, nebála sa a rýchlo pochopila, čo má robiť. Táto disciplína bola zaujímavá a veľmi ľudská.
Nevyhli ste sa ani mužmi obľúbenej promenáde v plavkách.
- Našťastie sme mali na sebe okrem plaviek aj anjelské krídla, ktoré zakryli prípadné nedostatky. Boli sme ako malí anjelici. Aj táto disciplína bola veľmi príjemná a vôbec som sa jej nebála.
Začiatkom roka si priznala, že vzťahy medzi dievčatami boli zatiaľ neutrálne. Stupňovala sa medzi vami s prichádzajúcim finále aj rivalita?
- Niektoré dievčatá boli naozaj veľmi ambiciózne a už dlho predtým sa videli s korunkou na hlave. Samozrejme, že každá z nás išla do súťaže s tým, že chce vyhrať. Nerozumiem však tomu, keď chce niekto dosiahnuť úspech za každú cenu. Myslím si, že titul Miss nie je niečo, bez čoho by sa nedalo žiť. Niektoré dievčatá ho bohužiaľ považovali za vrchol svojho bytia a teraz asi cítia, že ich život nemá zmysel. Bolo na každej z nás, ako sme sa správali, pôsobili, aké silné sme osobnosti. Svoje víťazstvo však nepovažujem za malichernosť, pretože je to určite životná príležitosť a môže ma posunúť ďalej.
Mala si príležitosť nájsť si medzi finálovou dvanástkou dievčat spriaznenú dušu?
- Snažila som sa vychádzať s každou rovnako. Nemyslím si, že bol dôvod na „skupinkovanie“, keďže išlo o polročnú záležitosť. Intrigy a ohováranie by nám len pokazili spoločne strávený čas. Ubytované sme boli väčšinou vo dvojiciach a ja som si najlepšie rozumela s Gabikou z Banskej Bystrice. Tá mi neskôr zo srdca zablahoželala k titulu a nebrala nič tragicky. Jednoducho, život ide ďalej.
Mala si aj ty vytipovanú favoritku?
- Hneď od začiatku som si myslela, že vyhrá Edita Krešáková. Nakoniec sa tak aj stalo. Výhru som jej priala. Ľudia sa ma pýtajú, či nie som sklamaná, keďže to bolo tesné. Ja to však považujem za svoje osobné víťazstvo. Keďže mi bolo jasné, kto súťaž vyhrá, som spokojná s druhým miestom.
Pochádzaš z Trenčianskej Turnej. Ako reagovali na taký úspech tvoji rodáci?
- Naši susedia mi gratulovali a veľmi sa tešili. Ešte som sa nestretla s negatívnou reakciou a dúfam, že sa tak ani nestane. Teší ma, že sa tešia ľudia okolo mňa. A ak už nič iné, tak to celé malo zmysel aj v tom, že spoznávam v ľuďoch aj to dobré.
Kedy si si začala uvedomovať, že si získala titul?
- Ja si to možno ešte stále neuvedomujem (smiech). Niekto si pomyslí, že teraz spyšniem, ale ja to nemám v charaktere. Aj dnes sa považujem za úplne normálne dievča, ktorému sa niečo podarilo a budem sa to snažiť čo najlepšie zužitkovať.
Kam poputovala získaná korunka?
- Doma mám komodu, na ktorej mám knižky, sviečky a fotku priateľa. Tam som našla miesto aj pre korunku a šerpu.
Okrem cien, ktoré si získala, ťa súťaž obohatila určite aj vnútorne.
- Áno, dnes si oveľa viac verím. Nie však preto, lebo ocenili moju krásu. Vážim si, že ma ľudia spoznali a povedali si, že som fajn dievča, ktoré má niečo v hlave a dosť rozumu, aby sa z toho všetkého nezbláznilo. Súťaž mi dala veľa skúseností, spoznala som nových ľudí a naučila som sa, že najlepšie je byť sama sebou. Navyše som zistila, že ľudia sa správajú „pred a po“ rôzne a môj prvý dojem z nich možno nie je vždy správny.
S priateľom ste spolu už štyri roky. Ako on berie fakt, že jeho priateľka vyhrala druhé miesto v súťaži krásy?
- Hovorí sa, že missky sa zvyknú rozchádzať so svojimi partnermi. Veľa ľudí si preto myslí, že sa s ním rozídem práve kvôli súťaži. Tá určite nie je dostačujúcim dôvodom, aby sa človek rozišiel s niekým, s kým si buduje dlhoročný vzťah. Dvaja si musia najmä dôverovať. Priateľ sa z môjho úspechu veľmi teší a náš vzťah to len utužilo.
Objavili sa po súťaži aj nejakí tajní ctitelia?
- Tí boli aj pred súťažou (smiech). Zatiaľ mi neprišla žiadna ponuka na sobáš a myslím si, že by som ju veľmi slušne a milo odmietla. Písal mi však jeden pán z Čiech, ktorý zbiera autogramy a požiadal ma o podpísanú fotografiu.
Aké máš plány do budúcnosti?
- Stále pokračujem v škole a momentálne mi najviac času zaberá bakalárska práca. Týmto pozdravujem všetkých s podobným údelom. Musím si dokončiť zvyšné skúšky a potom ma čakajú štátnice. Keď som po súťaži prišla do práce, všetci boli prekvapení. Mysleli si, že sa tam už neukážem. Keď si však raz budem hľadať prácu, tak nebude nikoho zaujímať, že som bola kedysi dávno prvá vicemiss.
Z tvojho titulu ti vyplývajú aj určité povinnosti.
- Áno, našou úlohou bude zúčastňovať sa rôznych spoločenských podujatí. To budú také príjemné povinnosti.
Teraz môžeš očakávať aj ponuky z oblasti modelingu. Tešíš sa na to?
- Ak mi to má niečo priniesť, určite mi to prinesie. Radšej sa nechám milo prekvapiť. Nerada by som sa tešila na niečo, čo nebude skutočné. Ak sa mi bude dariť v modelingu, rada by som v ňom pokračovala, kým to bude možné. Niekto si možno myslí, že je to skvelá práca aj preto, lebo je dobre platená. Ja by som raz chcela mať takú prácu, ktorá ma bude nielen živiť, ale aj napĺňať. Aby som do nej chodila s radosťou a nie s nechuťou. Či to bude práve modeling, to naozaj ešte neviem.
Výherkyňa titulu prvá vicemiss postupuje na súťaž Miss Europe. Aké sú tvoje očakávania?
- Na Miss Europe sa chodí o rok neskôr, takže si budem musieť ešte počkať.
Čo ťa baví na práci modelky?
- Veľa dievčat má na tejto práci rado najmä cestovanie. Ja nie, považujem ho totiž za stratu času. Chcela by som stlačiť gombík a ocitnúť sa zrazu v Austrálii. Baví ma však to, že zakaždým sa fotí v iných priestoroch a na inú tému. Nie je to stereotyp a človek pri tom spozná veľa nových ľudí.
