Učarovalo jej to natoľko, že sa rozhodla vyštudovať bratislavské konzervatórium. Počas svojej aktívnej hereckej kariéry stvárňovala vážne i komické postavy. Za svoju umeleckú tvorbu v divadle, televízii, ale aj rozhlase získala niekoľko ocenení.
Je stále aktuálne, že vašou najoblúbenejšou úlohou je až doposiaľ Júlia?
- V poslednej dobe som o tejto úlohe často hovorila, ale nie je to celkom tak. Bola to moja prvá veľká úloha. Mala som asi dvadsaťtri alebo dvadsaťštyri rokov. Mojím Rómeom bol Karol Machata. Spomínam na to rada, pretože divadlo sa vtedy skutočne podobalo na divadlo. Film bol v začiatkoch, televízia tu ešte nebola.
Režiséri vás ako herečku nestavali len do jednej polohy. Aké roly vám osobnostne najviac vyhovovali?
- Dobre napísané. Ak je dobrý autor, dokáže charakter vystihnúť naplno.
Je úloha, o ktorej si myslíte, že by ste ju dnes zahrali naozaj diametrálne odlišne ako kedysi?
- Sú také tri, ktoré by som si zahrala inak. Napríklad starena. To som naposledy hrala s Ivanom Mistríkom. Rada by som si úlohu zopakovala napríklad túto úlohu.
Je pre vás divadlo živelnejšie ako práca pred kamerou?
- Nedá sa to tak povedať. V divadle si úlohu však zahráte od začiatku až do konca. Nie je to rozkúskované. Zažila som ale krásne úlohy aj v televízii.
Získali ste mnohé ocenenia. Medzi nimi aj cenu na festivale rozhlasových rozprávok Zázračný oriešok. Ako sa vám pracovalo s detským žánrom?
- To je úžasná robota. Deti sú veľmi vnímaví diváci. Veľa sa vypytujú a pýtajú sa logicky. Majú svoj vlastný svet, v ktorom chcú tým príbehom naozaj veriť dokonca aj keď už sú väčšie.
Na festivale Aničky Jurkovičovej získavate divadelné ocenenie. Čo pre vás dnes znamená?
- Považujem to skutočne za veľkú poctu. Nesmierne si váži, tieto naše slovenské ženy a bola by som rada, keby naše ochotnícke divadlo na Slovensku prekvapilo. Je to obrovské zviditeľnenie sa v Európe. Ja neviem, či takéto niečo majú aj iné štáty. Treba si to zachovať. Toto ocenenie pre mňa znamená, že aj ja som niečím prispela k slovenskej kultúre, keď ma zaradili medzi tieto vzácne ženy.
Čo by ste do budúcnosti festivalu popriali?
- Aby ďalej prekvital, aby sem prichádzalo veľa zaujímavých hier a hercov. Z ochotníkov môžu vyrásť profesionálni herci. Škola nikdy nedá to, čo javisko. Škola dá základ, javisko naozaj naučí.
Autor: Alexandra Štullerová – Koreňová
