Podľa Miroslava Ďuračiho, riaditeľa Považskej odpadovej spoločnosti, sa každým rokom vyzbiera čoraz čistejší separovaný odpad, čo svedčí o zvyšujúcej sa disciplíne obyvateľov v ekologickom zmýšľaní a správaní.
Zbierame papier – šetríme stromy
Snáď všetci si pamätáme časy, keď sme chodili ako deti od jedného domu k druhému s otázkou: „Nemáte starý papier do zberu?“. Dnes, vo svete počítačových hier a internetu, sa ťažko dočkáme podobného komfortného „odvozu“ papierovej suroviny. Nevadí, neďaleko nášho obydlia sa určite nachádza kontajner „hladný“ po takomto obsahu. Po jeho naplnení sa papier vozovou technikou privezie do triediacej haly, kde ho následne roztriedia na jednotlivé druhy. Triediči rozlišujú kartón, noviny, časopisy a iné druhy papiera. Tie sú potom zlisované do balíkov a exportujú sa ku konečným spracovateľom, teda recyklačným spoločnostiam. Medzi zberový papier podľa Miroslava Ďuračiho nepatria viacvrstvové obaly z mlieka, džúsov a iných nápojov. Tie patria do komunálneho odpadu, pretože neexistuje spoločnosť, ktorá by ich spracovávala za primeraných technicko-obchodných podmienok. Najväčšou chybou pri separovaní papiera je podľa neho fakt, že ľudia nepokrčia alebo nezložia veľké kartóny od elektrospotrebičov na minimálnu možnú mieru.„Kontajnery sa tak rýchlo naplnia a zvyšný papier skončí mimo nádoby. Často sa stáva, že je znečistený napríklad od mäsových výrobkov,“ vysvetlil.
Zo separovaných plastov máme možno ponožky
Plasty sa v Trenčíne zbierajú od roku 2002 do 1100 litrových kontajnerov a plastových vriec takmer vo všetkých častiach mesta. Po náročnom vytriedení na PET fľaše, HD-PE obaly a fólie sa lisujú do veľkých balíkov. Fľaše sa ešte delia na číre, modré a ostatné farby. Následne sa odvážajú ďalším spracovateľom. „Plasty sú na separáciu náročnejšie ako papier. Aj percento ich znečistenia olejovými alebo ropnými látkami je omnoho vyššie. Väčšina separovaných plastov skončí v Číne vo forme granulátu alebo vlákien. Ten sa potom využíva aj pri textilnej výrobe, takže sa môže stať, že z plastovej fľaše sa stane v priebehu času ponožka alebo tričko,“ uviedol Ďurači. Podľa neho sa v zberných nádobách často vyskytujú aj také druhy plastov, ktoré nie je zatiaľ možné materiálovo zhodnotiť. Taký odpad treba starostlivo vytriediť a následne sa zhodnotí energeticky, prípadne zneškodní skládkovaním. Problémom pri separácii plastov je opäť zlé hospodárenie s priestorom v zberných nádobách.„Ľudia by mali stláčať PET fľaše a tak znižovať ich objem,“ zdôraznil.
Sklo sa zbiera v Trenčíne najdlhšie
Separuje sa do Gama nádob s objemom 1,2 kubíka celoplošne v celom meste. Následne sa špeciálnou technikou zbiera a dováža do sklární v Nemšovej.„Separované sklo je relatívne čisté. Je to spôsobené aj tým, že sa zbiera historicky najdlhšie, v Trenčíne už od roku 1993,“ uviedol riaditeľ spoločnosti.
Kam s akumulátormi, baterkami a elektroodpadom?
Ak máte už nepoužiteľnú batériu z automobilu, „zbierku“ vybitých tužkových bateriek alebo staré rádio, aj takýto odpad sa dá ekologicky separovať.„Každý občan, ktorý má trvalý pobyt na území mesta Trenčín a preukáže ho, má právo využívať zberný dvor, ktorý je umiestnený na Zlatovskej ulici. Bezplatne od neho prevezmeme ním prinesené batérie alebo starú elektroniku,“ uviedol Miroslav Ďurači.
Z bioodpadu sa v Trenčíne vyrába kompost
Biologicky rozložiteľný odpad sa zbiera dvomi spôsobmi. Jedným z nich je bioodpad z verejnej zelene a z orezaných stromov, ktorý priváža Mestské hospodárstvo Trenčín do kompostárne biologických odpadov. Tá sa nachádza na bývalej skládke Trenčín – Zámostie. Druhým spôsobom je zber biologického odpadu z domácností.„Do takéhoto zberu nie je zapojený celý Trenčín, ale len vybrané štvrte. Sú to najmä Zlatovce, kde majú občania k dispozícii okrem nádob na komunálny odpad a papier aj nádobu na bioodpad. Tie sa v pravidelných intervaloch vyvážajú. Okrem toho sú na niektorých uliciach mestskej časti Sihoť umiestnené na tento druh odpadu 240 litrové nádoby.“ Podľa Ďuračiho o rozšírení separovaného zberu bioodpadu aj do ďalších mestských častí by malo rozhodnúť Mesto. Občania z mestských častí, v ktorých sa nenachádzajú nádoby na separáciu bioodpadu, ho môžu priniesť do zberného dvora Považskej odpadovej spoločnosti. Musia sa však preukázať trvalým pobytom na území mesta. V prípade záujmu si môžu dokonca bezplatne odviezť už hotový kompost.
Ťažké kovy vykupujú „káričkári“, mäkké sa neseparujú
Zber kovov je v Trenčíne zabezpečovaný výkupcami, ktorí sa nachádzajú takmer na každej ulici.„Občania si tieto služby zabezpečujú sami, pretože za ne dostanú peniaze. Výkupcovia majú prednostne záujem o ťažké kovy. Plechovky od jedál a nápojov sa v Trenčíne momentálne neseparujú formou zberu do určených nádob,“ uviedol Ďurači.
Separácia textilu
je v nedohľadne
A to nielen v Trenčíne, ale na celom Slovensku. Ak sa aj vyzbiera určité množstvo textilu, skončí väčšinou v spaľovniach alebo na skládkach komunálneho odpadu. Textil je podľa Ďuračiho problematická komodita, najmä z hygienických dôvodov. Vo výnimočných prípadoch sa tkaniny s veľkým obsahom bavlny podarí umiestniť do papierenských podnikov, ktoré ho v prípade akútneho nedostatku niektorých komponentov vedia nahradiť pri výrobe papiera.
Trenčín sa v separácii lepší
Odkedy začalo Mesto Trenčín napĺňať kvóty na separovanie, z roka na rok stúpa nielen množstvo separovaného odpadu, ale aj jeho čistota.„Problémy, ktoré boli pred dvoma rokmi, v súčasnosti už nemáme. Predtým sa v kontajneroch na papier nachádzali aj kamene a konáre. Ľudia postupne separovaný zber privítali a zvykli si naň relatívne rýchlo. Sami sa ozývajú a pýtajú si kontajnery pri jednotlivé bytové jednotky,“ pochvaľuje si Ďurači.„Je to síce ešte otázka niekoľkých rokov, ale smerujeme k úrovni iných, v separácii vyspelých štátov. Ešte stále sa však dá zlepšovať v čistote.“
Najlepší sú v Zlatovciach, Južania zaostávajú
Najčistejší papier a plasty sa podľa Ďuračiho v súčasnosti nazbierajú v Zlatovciach. „Je to spôsobené tým, že táto mestská časť bola ako prvá zapojená do zberu. Ľudia sú na separáciu naučení dlhé roky. Na druhej strane rebríčka stojí najväčšie sídlisko Juh, kde vládne obrovská anonymita. V kontajneroch na separované odpady skončí takmer čokoľvek. Vidno tam veľkú ľahostajnosť ľudí. Celkovo je však Trenčín v separácii v porovnaní s inými mestami Slovenska na tom veľmi dobre,“ dodáva. V Trenčíne sa v minulom roku celkovo vyseparovalo 2450 ton odpadu. Viac ako 1500 ton tvoril biologicky rozložiteľný odpad, nasledoval papier s hmotnosťou 470 ton, 230 ton skla a 190 ton plastu.
ANKETA: Väčšina z nás separuje
V uliciach Trenčína sme sa ľudí spýtali, aký majú vzťah k triedeniu odpadu.
Mariana Venglíková, Trenčín – Juh: Doma separujeme odkedy sú k dispozícii kontajnery. Triedime papier, plasty a sklo. Prijala by som aj špeciálnu nádobu na batérie a bioodpad. Triedenie funguje síce na úkor viacerých odpadkových košov v domácnosti, ale inak sa to bohužiaľ v byte nedá. Separácia je veľmi potrebná a rozumná, ak chceme žiť zdravším spôsobom života. Viackrát som už videla ľudí hádzať odpadky tam, kde nepatria.
Tomáš Lintner, Trenčín – Juh: Príliš neseparujeme, pretože doma nemáme rozdelené odpadkové koše podľa druhu odpadu. Zatiaľ sa nenašiel nikto v našej rodine, kto by spravil prvý krok. V budúcnosti by som však separáciu prijal. Podľa mňa najmä starší ľudia sú však viac zvyknutí na triedenie odpadu.
Štefan Malicher, Trenčín – Soblahovská ulica: S manželkou triedime sklo. Plasty neseparujeme, pretože pri dome nemáme postavené špeciálne nádoby. Papier odovzdávame deťom do školy do zberu.
Adriana Ružičková, Trenčín – centrum: Niekedy doma separujeme plasty a papier. Podmienky na triedenie odpadu v meste sú podľa mňa veľmi dobré. Domáca separácia síce zaberá v byte dosť miesta, ale zase napomáha životnému prostrediu. Do separácie by sa malo zapojiť čo najviac ľudí.
Stanislav Svatík, Trenčín – Juh: My doma triedime najmä plastové fľaše, papier odovzdávame a dostávame zaň na výmenu toaletný papier. Separácia odpadov má určite význam, veď plasty a sklo sa dajú využiť aj iným spôsobom ako vyhodením na smetisko. Z plastových fliaš sa dá vytlačiť vzduch, takže nezaberajú toľko miesta v byte. Keď sa dá, prejdem radšej pár krokov ďalej a odpad zahodím do príslušného kontajnera.
Lenka Zemanovičová, Horná Súča - Dúbrava: Triedenie odpadu je u nás samozrejmosťou. Zbierame umelé fľaše, papier, kovy a sklo. Určite to má veľký význam, neničí sa tak životné prostredie. Je škoda, že niektorým ľudom je táto otázka ľahostajná. V meste v bytoch môže byť s bioodpadom problém, u nás na dedine z neho vyrábame kompost. V separácii určite plánujeme pokračovať aj v budúcnosti.
