TRENČÍN. Podľa hlavného aktivistu Dubnickej enviromentálnej skupiny Mareka Kurinca sú množstevné zbery, kde sa platí v závislosti od množstva odpadu, enviromentálne prínosnejšie. Žetónový zber by mal podľa neho motivovať ľudí k separovaniu, no priznáva, že paušálne určené poplatky na osobu a rok majú veľkú výhodu. „Platiť musí každý,“ zdôraznil aktivista, podľa ktorého je v takomto systéme zberu aj nespravodlivosť. „Každý občan platí rovnako, bez ohľadu na množstvo odpadov, ktoré vyprodukuje,“ vysvetlil. Tento systém vraj nemotivuje k znižovaniu odpadov a ich triedeniu. I keď podľa aktivistu množstevný zber prispieva k ochrane životného prostredia na celom svete, v Krivosúde-Bodovke sa neujal.
Kvôli žetónom majú čierne skládky
Podľa starostu Vladimíra Kmeťa sa obec Krivosúd-Bodovka dva roky snažila robiť osvetu medzi občanmi, no koncom minulého roka žetónový systém zberu zrušila. „Neplnili nádoby a nosili odpadky na čierne skládky,“ vysvetlil. I keď podľa neho 50-korunové žetóny predstavovali dobrý spôsob zberu odpadu, našli sa občania, čo si žetóny nekupovali vôbec. Kmeťo si myslí, že na ochranu životného prostredia nie sú ľudia zrelí. Dnes platia v obci všetci 365 korún za rok, no je možné si zakúpiť aj žetóny. „Ak občania upratujú a majú viac smetí, môžu si dokúpiť žetóny,“ upresnil. Žetóny môžu tak isto využiť aj chalupári, ktorí sa v obci nezdržujú celoročne. Bolestivým miestom Bziniec pod Javorinou sú podľa starostu Pavla Bahníka taktiež divoké skládky. I keď sa obec témam životného prostredia, ekológii a nakladaním s komunálnym odpadom venovala aj v obecných novinách, minulý rok viackrát riešila čierne skládky a vinníkov pokutovala. Kvôli zabezpečeniu čistoty obce, museli zrušiť zavedený žetónový systém, pretože ľudia nechceli za vyvážanie odpadu platiť. „Ročne každý občan zaplatil 250 korún, za ktoré mal tri žetóny. Ak vyprodukoval viac odpadu, musel si ďalší žetón dokúpiť za sedemdesiat korún,“ vysvetlil starosta, ktorý sa domnieval, že táto novinka privedie ľudí k separovaniu a tým k znižovaniu komunálneho odpadu. Výsledkom však bola obec plná odpadkov. „Ľudia si nechceli kúpiť žetóny a smeti vyvážali kade-tade,“ sťažuje sa Bahník, ktorí verí v uvedomelosť ľudí. „Chystáme nové vydanie našich novín zamerané na ochranu životného prostredia, na starostlivosť o stromy,“ dodal.
Chcú triediť aj bioodpad
So žetónovým systémom nesúhlasí ani starostka Svinnej Anna Sýkorová. „Ak si človek zaplatí kontajner, tak ho napchá smeťami, ale ak si má kúpiť žetón, bude smeti radšej dávať po kútoch a priekopách,“ tvrdí. V obci sa malé smetné nádoby za poplatok 366 korún ročne vyvážajú každé dva týždne. Za minulý rok obec umiestnila na smetisko 250 ton komunálneho odpadu, pričom aj separuje. V obci sa podľa starostky triedia PET fľaše, tvrdé plasty, starý textil, pneumatiky, nebezpečný odpad, elektronika aj pneumatiky. Keďže Svinná nemá plochy na uloženie odpadu, vyhlasuje separáciu iba deň pred tým, ako si poň príde odberateľ. Na PET fľaše dostávajú občania vrecia každý mesiac a stačí ho iba položiť pred dom. Tak isto robia aj zber starých handier. Papier zbierajú dvakrát do roka školáci. „Elektroniku, pneumatiky a nebezpečný odpad vozia ľudia do dvora za kultúrnym domom,“ uviedla. V obci je občanom k dispozícii päť kontajnerov na sklo, dvakrát do roka sem privezú aj veľkokapacitné na ostatný odpad. Podľa Sýkorovej by v obci chceli triediť aj biologický odpad. Nemajú zatiaľ traktor ani drvičku, no vraj už o ne požiadali Recyklačný fond.
Ľudia neseparujú správne
V Zamarovciach podľa starostu Jána Plška separujú už niekoľko rokov. „Začali sme papierom, neskôr pribudli fľaše, autobatérie, sklo, fólie a polystyrén,“ spomína.
Obec sa taktiež snaží rozbehnúť aj triedenie biomasy, pričom konáre štiepkuje, no i tak je triedenie nedokonalé. Domový odpad sa v obci odváža každé dva mesiace za ročný poplatok 380 korún.
I keď množstvo vyseparovaného odpadu vraj rok od roka stúpa, ľudia sú stále málo dôslední. „Ľudia si zamieňajú dojmy s pojmami,“ tvrdí starosta, ktorý každoročne informuje občanov o separovaní prostredníctvom letákov i obecného informátora. „Medzi umelohmotné fľaše nám stále dávajú aj fľaše od oleja,“ tvrdí starosta, podľa ktorého je vrcholom, že sa tu našli aj detské plienky.
