Slnečné dni čoraz viac lákajú k vychádzkam a aktivitám v prírodnom prostredí. Okrem pozitívnych zážitkov a pocitu zmysluplne stráveného času si však z lesa alebo lúky môžeme odniesť aj nepríjemné následky striehnucich nástrah.
Trenčín. Väčšinou však stačí dodržanie niekoľkých základných pravidiel ochrany a na pobyt v prírode budeme spomínať len v dobrom.
Nástraha prvá - kliešte
Podľa Slavky Litvovej, vedúcej odboru epidemiológie z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Trenčíne pred prisatím kliešťa je najlepšie chrániť sa odevom s dlhým rukávom, dlhými nohavicami a používaním repelentných prípravkov. „Kliešte žijú v trávnatých porastoch a po zachytení sa na človeka prechádzajú na rôzne časti tela, kde sa môžu prisať. Preto je po príchode z prírody potrebné prezrieť celé telo, či nedošlo k „zakliešteniu“.“
Ak sa už kliešť prisaje na telo, treba ho odstrániť čo najskôr, celého bez použitia olejov alebo iných látok na udusenie. „Odstraňujeme ho opatrným vykývaním pinzetou tak, aby nedošlo k jeho rozmliaždeniu. Po vybratí kliešťa je vhodné vydezinfikovať miesto prisatia,“ upozorňuje Litvová. Kliešť je schopný prenášať nákazy ako kliešťová encefalitída alebo Lymská borelióza. Pred prvou infekciou sa dá chrániť očkovaním, v prípade boreliózy nie je takáto forma prevencie podľa Litvovej možná.
„Na Slovensku sú oblasti, tzv. prírodné ohniská, s výskytom kliešťov prenášajúcich jedno alebo druhé ochorenie, ktoré majú rozličných vyvolávateľov aj rozličný klinický priebeh.“ Ak človek zaznamenal zmenu zdravotného stavu po tom, čo našiel na tele prisatého kliešťa, je potrebné navštíviť svojho lekára.
Údaj o aktuálnej premorenosti kliešťov s kliešťovou encefalitídou a Lymskou boreliózou na Slovensku v súčasnosti nie je k dispozícii. Avšak podľa Litvovej v oblasti Trenčianskeho kraja každoročne zaznamenávajú výskyt ochorení na obe kliešťom prenosné infekcie. „Najvyšší výskyt ochorení v rámci kraja je v severných okresoch.“ Zároveň dodala, že ochorenia vyvolané infikovaným kliešťom sa najčastejšie vyskytujú v období najvyššej aktivity kliešťov od mája až do októbra, najmä počas letných mesiacov.
V roku 2007 v okresoch Trenčín, Nové Mesto nad Váhom, Myjava a Bánovce nad Bebravou evidovali až 110 ochorení na všetky formy Lymskej boreliózy a 5 ochorení na kliešťovú encefalitídu. V celom Trenčianskom kraji zaevidovali 190 ochorení na všetky formy Lymskej boreliózy a 34 ochorení na kliešťovú encefalitídu. Za tento rok už zaznamenali 18 prípadov ochorenia ľudí na Lymskú boreliózu. Kliešťová encefalitída sa zatiaľ nevyskytla.
Nástraha druhá - oheň
S príchodom slnečných dní zavíta do prírody veľké množstvo ľudí, ktorí svojou neopatrnosťou a nedbanlivosťou zvyšujú riziko vzniku požiaru. Podľa Mariána Petríka z Hasičského a záchranného zboru v Trenčíne väčšina požiarov v prírode vznikne pri zakladaní ohňa alebo v dôsledku nedbanlivo odhodených cigariet. „Oheň sa môže veľmi ľahko vymknúť kontrole a napáchať značné majetkové a ekologické škody. Lesné požiare sa hasičom problematicky likvidujú, pretože k nim spravidla dochádza v ťažko prístupnom teréne, kde nie je úplne možné využiť hasičskú techniku.“
Podľa neho, riziko vzniku požiaru zvyšuje najmä teplé a suché počasie. „Vznikajú najčastejšie v lesných porastoch, v suchej tráve alebo na miestach využívaných k rekreačným účelom. Hasiči neodporúčajú zakladať alebo udržiavať otvorený oheň v blízkosti dozrievajúceho obilia a spaľovať horľavé látky,“ upozorňuje Petrík, ktorý neodporúča fajčiť v miestach s výskytom suchých porastov, odhadzovať horiace alebo tlejúce predmety a táboriť mimo vyhradených miest. Extrémom je podľa neho používanie zábavnej pyrotechniky v prírodnom prostredí. Pri zakladaní ohňa a manipulácii s otvoreným ohňom hasiči odporúčajú, aby miesto bolo izolované od všetkých ľahko zápalných látok v okolí.
Pri silnejúcom vetre treba založený oheň čo najskôr uhasiť. Dôležité je mať oheň pod stálym dozorom a miesto opustiť až vtedy, keď je oheň úplne vyhasnutý, zaliaty vodou alebo zasypaný zeminou. „Aj v zdanlivo vyhasnutom ohnisku sa môžu ešte po dlhú dobu skrývať nevyhasnuté čiastočky, ktoré sa pod vplyvom vetra môžu rozniesť do okolia,“ upozorňuje Petrík.
Ohnisko by malo byť vzdialené aspoň 50 metrov od okraja lesa a v dostatočnej vzdialenosti od predmetov, ktoré sa môžu ľahko vznietiť. Oheň by sa nemal zakladať pod vetvami alebo na koreňoch stromov, na suchom lístí alebo rašeline. Nešťastie môžu ľahko spôsobiť lietajúce iskry. Ideálnym je na založenie ohňa hlinený podklad. Ohnisko treba bezpečne oddeliť od okolitého prostredia kameňmi, pieskom alebo vyhĺbenou zeminou. Oheň nesmie byť ponechaný ani na okamih bez dozoru.
Hasiči tento rok zasahovali v Trenčianskom kraji až stosedemkrát. Vypaľovanie spôsobilo až 94 požiarov, päť požiarov vypuklo v lesnom poraste. V minulom roku spôsobila ľudská neopatrnosť škody na lesnom poraste vo výške viac ako troch miliónov korún.
Nástraha tretia – slnečné žiarenie
Ochrana kože pred UV žiarením je podľa dermatovenerologičky Dany Bobockej dôležitá už od prvých slnečných dní. „Chrániť treba hlavne odevom nezakryté partie tváre a rúk,“ upozorňuje. Pigment má podľa nej prirodzený fotoprotektívny účinok. „Po zime však v dôsledku prirodzeného úbytku pigmentu je koža menej chránená pred ultrafialovými lúčmi, a teda citlivejšia na akútne poškodenie, ale aj na vznik chronických kumulatívnych zmien v koži.“
Pri dlhšom pobyte na slnku treba už od jarných mesiacov používať kvalitné krémy, mlieka a spreje s UV filtrom. „Pre bežnú populáciu v našich podmienkach odporúčam UV filter 15-20. Ľuďom s citlivou bledou pleťou dokonca až UV 30.“ Deti do dvoch rokov by sa podľa Bobockej nemali vystavovať priamemu slnku vôbec. „Pre staršie deti sú v lekárňach k dispozícii kvalitné krémy vyvinuté špeciálne pre citlivú detskú pokožku s filtrom 30-40.“
Podľa lekárky netreba zanedbávať ani mechanickú ochranu. „Klobúky a čiapky tiež chránia pred nebezpečnými lúčmi. Rozumná a šetrná expozícia na slnku v jarných mesiacoch vytvára podmienky pre zdravé opálenie v letných mesiacoch,“ dodala.
ANKETA
Pribúdajúce slnečné dni lákajú čoraz viac ľudí k vychádzkam do prírody. Spýtali sme sa Trenčanov, ako sa chránia pred nástrahami jarnej prírody.
Alžbeta Galová, Trenčín: Do prírody chodievam na huby, teraz hlavne na májovky. Kliešťov sa neobávam, pretože na mňa nelezú. Nebojím sa preto ani infekcie. Do lesa si dám dobrú obuv a dlhé nohavice, pretože kliešte sa nachádzajú v tráve. Opekávame na Záblackej kyselke, ale využívame ohnisko a oheň vždy dobre zahasíme. Proti slniečku už používam denný krém s UV faktorom 15.
Zuzana Daubnerová, Trenčín: Slniečko si v poslednej dobe najviac užívam v prírode. Kliešťov sa nebojím, pretože nad tým vôbec nepremýšľam. Párkrát som si už však prisatého kliešťa odstraňovala. Proti škodlivým slnečným lúčom sa momentálne chránim užívaním betakaroténu. Vždy opekáme na miestach, ktoré sú na to vyhradené a dokonale oheň uhasíme.
Vladimír Ježík, Trenčianska Turná: V horách máme chatu a neďaleko aj ovocný sad, takže v prírode strávim každú voľnú chvíľu. Kliešťov si odmalička vyťahujem sám a nemám s tým dodnes problémy. Síce sa obávam nákazy, ale nevenujem tomu pozornosť. Keď idem do sena, tak si dám vždy čiapku a rukavice a potom ma manželka skontroluje, či sa nejaký neprisal. Často aj opekáme. V okolí ohniska je dostatok voľného priestoru, aby to bolo bezpečné. Pred slnkom sa chránim najmä čiapkou.
Mária Bakošová, Trenčín: Keď mám čas, do prírody vždy zájdem. Ešte som nemala problémy s kliešťami. Je možné, že na mňa kliešte nelezú. Na ochranu proti slnku používam najmä kvalitné krémy s UV faktorom, samozrejmosťou sú i okuliare. Oheň zakladáme len pri našej chate v ohnisku a vždy dbáme hlavne na bezpečnosť.
Miroslav Weiss, Trenčín: Do prírody teraz na jar nechodím, lebo nemám čas. Ani v lete sa však pred kliešťami špeciálne nechránim a k možnej nákaze sa staviam tak, že buď – alebo. Slnko mi tiež nevadí a nepoužívam ani krémy s UV filtrom.
