Na majstrovstvách Slovenskej republiky v kulturistike súťažili muži z celého Slovenska v štyroch výškových kategóriách klasickej kulturistiky a v šiestich hmotnostných kategóriách športovej kulturistiky o zisk majstrovského titulu, ale aj o nominácie na majstrovstvá Európy.
Majstrovstvá sa konali 10. mája v Banskej Bystrici, nechýbali na nich ani športovci z nášho regiónu. Medzi nimi bol aj 24-ročný budúci psychológ Boris Prekop, ktorý skončil na treťom mieste v klasickej kulturistike vo výškovej kategórii do 180 centimetrov.
Boris, ako tínedžer si sa nenafukoval pred zrkadlom ale liezol po skalách. Ako si teda začal s kulturistikou?
- Mal som asi 14 rokov, keď som sa s otcom síce párkrát zatúlal do posilňovne športového gymnázia Za mostami, no cielene som začal trénovať až v 16-tich. Venoval som sa aj skalolezectvu, chodil som trénovať na Skalke pri Trenčíne.
Aká bola teda cesta ku skutočnej kulturistike?
- K naozajstnému cvičeniu som sa dostal až na vojenskej službe v Žiline. Trénovali sme denne hlavne biceps, pretože sme iné ani nevedeli. Vtedy ma posilňovanie chytilo naplno a po piatich rokoch cvičenia som začal mať súťažné ambície. Majstrovstvá Slovenska sú pre mňa treťou súťažou, a preto sa nemôžem pochváliť výraznými úspechmi. Na jeseň minulého roku som skončil tretí na Veľkej cene Dubnice v kulturistike.
Tretie miesto si vtedy získal v klasickej kulturistike. V čom je rozdiel oproti tej športovej?
- Hlavný rozdiel je v tom, že v klasickej kulturistike, sú obmedzenia váhy vzhľadom k výške pretekára, v športovej sú iba váhové kategórie, bez ohľadu na výšku. Klasická uznáva ideál začiatočnej éry kulturistiky, keď išlo najmä o symetriu postavy či primeraný svalový rozvoj, a kladie dôraz na estetiku. Športová kulturistika síce obsahuje tieto hľadiská, ale veľmi dôležitým kritériom je objem svalov. Čím väčší, tým lepšie. Samozrejmosťou je však dokonalé vyrysovanie a minimálne množstvo tuku.
Prečo si sa ty rozhodol práve pre tú klasickú?
- Športová kulturistika si vyžaduje viac financií na prípravu a často hraničí so zdravotnými rizikami, čo však platí pre každý vrcholový šport. Myslím si, že športovú kulturistiku raz vyskúšam, ale teraz mám pred sebou ciele v klasickej kulturistike.
V čom spočíva príprava na súťaž?
- Skladá z dvoch období, ktoré bývajú často predmetom rôznych vtipných historiek o kulturistoch. V „objemovke“ sa kulturista snaží získať dostatočný svalový objem, takzvané veľké svaly. To sa nezaobíde bez istého množstva tuku, čo niektorí športovci preháňajú. V „rysovačke“ sú potom na nepoznanie. Občas je rozdiel ich váhy až 30 kilogramov.
Ako vyzeral tvoj tréning?
- Po dubnickej súťaži som sa zameral na rozvoj hrudníka. Prsia boli totiž mojou slabinou. A keď mi spolužiačka povedala, že ich mám väčšie ako ona, vedel som, že som na správnej ceste.
Čo bolo najťažšie v čase prípravy na súťaž?
- Za najťažšiu fázu prípravy mnohí považujú diétu, teda hladovanie. Ja mám na to iný pohľad. Pokiaľ človek má pred sebou cieľ, tak zvládne aj prekážky ako sú hlad. Je potrebné odhodlanie ísť na tréning, aj keď sa nechce, prekonať svoju lenivosť a taktiež množstvo sebazaprenia. Nejsť na diskotéku, alebo si nedať z čokolády! Mnohí ľudia nechápu, ako to môžeme dokázať, nejesť sladkosti 3 až 4 mesiace, ale je jedno príslovie, ktorým sa riadim: Kto vie prečo, zvládne každé ako!
Ale každý človek má svoje slabé chvíľky a podľahne pokušeniu, čo tie tvoje? Čomu si musel najviac odolávať?
- Ľudia v mojom okolí čakajú, že im na podobné otázky odpoviem, že niečomu ako bažant na víne alebo šľahačková torta. Keď ste ale v takej prísnej diéte, najviac vám vadí, že si nemôžete dať to, čo jete bežne, napríklad chlieb. Vždy keď som prechádzal v potravinách okolo pečiva musel som odtiaľ jednoducho zmiznúť čo najrýchlejšie, lebo čerstvé pečivo vám v diéte vonia stokrát tak dobre.
Nedal si si i napriek tomu kúsok?
- Pečivu odolávam, ale doprajem si maličký prehrešok. Je ním čajová, keď už nemôžem vydržať tak polievková, lyžica medu ráno na lačno. Ak ma priatelia ponúkajú niečím, čo si nemôžem dovoliť zjesť, ale veľmi ma to láka, vždy si položím otázku: Budem mať radšej kúsok koláča, alebo kocky na bruchu? Doteraz víťazia kocky.
Jedálny lístok však nemôže byť i napriek prísnej diéte jednotvárny, ako si to riešil ty?
- Kulturistická strava nie je len kurča a ryža, veď jedlo sa dá s trochou snahy obohatiť všelijako, hlavne zeleninou. Mne osobne zelenina veľmi pomáha v diéte, pretože taký kurací šalát má veľký objem, ale malú kalorickú hodnotu. So šalátmi sa dá aj veľmi dobre experimentovať, preto strava kulturistu nemusí byť taká jednostranná. Kurča s ryžou je ale istá voľba.
Si Trenčan, ale pretekáš za bratislavský klub, prečo?
- Áno, pretekám za oddiel Vassal gym, ktorý mi ponúkol možnosť zadarmo trénovať a podporuje ma aj doplnkami výživy. Tie nie sú v dnešnej dobe práve najlacnejšia záležitosť. Kulturistika nie je masový šport, a preto som pri tejto ponuke skoro padol na zadok. Som neznámy začiatočník a takúto príležitosť nemajú ani niektorí lepší kulturisti na Slovensku. Vždy, keď chcem s tréningom prestať, alebo nemôžem už činku viacej zdvihnúť, spomeniem si na dôveru, ktorú do mňa ľudia z oddielu, rodičia a kamaráti vkladajú.
Si správne zapálený pre vec a dozvedel som sa, že svoje skúsenosti už odovzdávaš mladším pomocou inštruktážnych videí?
- Z vlastnej skúsenosti viem, že začiatočníci sa tradične dopúšťajú mnohých chýb, a preto som začal natáčať cvičenia a rady pre začiatočníkov, ktoré uverejňujem na slovenskom videoportáli. Verím, že i takto pomôžem začiatočníkom.
Čo by druhý vicemajster Slovenska odkázal čitateľom a možno aj záujemcom o tento šport?
- Predovšetkým to, že šport by mal byť záľubou, ktorá prináša fyzické aj psychické uvoľnenie. Je to hlavne láska k športu, prečo to celé robím, nie nejaká súťaž alebo ocenenie. Verím, že každý si nájde svoju cestu k športu a zdravému životnému štýlu, a nemám tým na mysli iba kulturistiku a posilňovanie. Mesto Trenčín ponúka veľa možností, treba iba chcieť. V snahe žiť zdravo treba občas aj to sebazaprenie, bez ktorého nieto žiadneho úspechu. Ak ma uvidíte niekedy behať na hrádzi, alebo po Brezine, zastavte ma a ja sa rád s Vami podelím o svoje skúsenosti.
Autor: Richard Hlavňa
