TRENČÍN. Obrovské obrazy Jána Hlavatého predstavujú podľa kurátorky výstavy Aleny Hejlovej živý vibrujúci organizmus, plný vzrušujúcich farebných zážitkov.
Plátno má vždy na zemi
Ako prvé jej pri pohľade na ne vraj napadla Picassova veta „Nikto mojim obrazom nerozumie a ani ja sám“. Podľa nej netreba Hlavatého obrazom rozumieť, stačí ich vnímať srdcom. Obrazy medzi konkrétnym a abstraktným obsahujú širokú paletu farieb, ktoré autor dáva podľa nálady.
„Ak je vo veselej nálade, tak používa žiarivé žlté, oranžové a červené, keď je smutný tak sa ponorí do modrej a čiernej,“ upresnila. Obrazy, ktoré odrážajú maliarove najskrytejšie pocity, sú z posledných troch až piatich rokov. Pri ich výbere sa Hejlová riadila inštinktom. „Inštalácia bola veľmi náročná, pretože bolo ťažké skombinovať obrazy tak, aby sa k sebe hodili a nezatieňovali sa,“ vysvetlila. I keď Hlavatý pôsobí drobno a uzavreto, podľa kurátorky je jeho maliarske gesto veľkorysé až monumentálne.
„Radšej maľujem vo väčšom formáte, na ňom sa viem lepšie odviazať,“ tvrdí autor, ktorý má plátno vždy na zemi. Keď si chce svoje dielo prezrieť, vystúpi na rebrík. „Vždy ho mám na zemi, aby z neho nestekali farby,“ zdôraznil. Na svoje po väčšine pestrofarebné obrazy používa akryl, ktorý nanáša štetcom aj rukami. Svoje dielo sa odváži postaviť, až keď sú farby zaschnuté. Podľa Hlavatého je každý maliar sebcom. „Potrebuje uspokojiť najmä seba a až potom ostatných.“
Do svojich diel dáva všetko
Kurátorkou výstavy skla Patrika Illa je Elena Porubänová, ktorá v jeho dielach vidí priestor v priestore a svetlo v svetle. „Do skla je možné ukladať stopy autora a dušu umelca,“ tvrdí. Sklenené objekty sú vraj z každého uhla iné a dýchajú zvláštnou atmosférou. Autor, ktorý v priestoroch galérie vystavoval už niekoľkokrát, tu predstavuje prezentáciu desaťročí umeleckej aktivity. V Illových dielach je viditeľný typický rukopis, ktorý sa podľa kurátorky prejavuje najmä minimalizmom tvarov, farebnou kultivovanosťou a eleganciou. „Často obsahujú aj vtipnú pointu,“ zdôraznila.
Dizajnér významných sklárskych podnikov pôvodom z Považskej Bystrice vyštudoval sklársku strednú školu v Lednických Rovniach vraj iba náhodou. „Bola to najbližšia stredná škola s umeleckým zameraním,“ vysvetlil. Po ukončení vysokej školy výtvarných umení odboru sklárske výtvarníctvo pracoval osem rokov ako dizajnér v sklárni v Lednických Rovniach. Dnes pôsobí ako šéfdizajnér najväčšej poľskej sklárne a spolupracuje aj so sklárňou v Čechách.
Popri sklárskom dizajne sa venuje aj voľnému umeniu a spája rôzne materiály so sklom. „Mám tu veci vymedzené úžitkovou funkciou, ktoré sú určené na opakovanú výrobu ale mám tu aj experimenty,“ doplnil. Autor podľa svojich slov skúša, čo sa dá so sklom všetko spraviť, a tak môžu návštevníci galérie obdivovať aj nábytok zo skla. Inšpiráciu vraj čerpá z histórie sklárstva. Súčasťou diel je aj súčasný druh a vlastná invencia. „Tvorím podľa nálady, no každej veci dám všetko, aby som ju neoklamal,“ dodal.
