Vedecké pomenovanie je odvodené z gréckeho slova geranos, čo znamená žeriav, vzhľadom na dlhé zobákovité plody. Stredovekí lekári, ktorí prenášali do herbárov hlavne liečebné poznatky antiky, sa zhodovali na veľkej liečivosti pakostov, najmä p. smradľavého ako liečiva na všetky opuchy a rany. Slúžil najmä na prečistenie močových ciest - zbavoval ich piesku a kameňov a tlmil bolesti pečene. Ľudovo sa pakost uplatňoval pri hnačkách, bolestiach v močových cestách a rozličných krvácaniach, zvonka na rany a opuchy a podľa Schultza aj na chronické prieduškové katary. Indiáni v západnej časti Severnej Ameriky používali pakost proti syfilisu.
Zber: Pakost smradľavý sa od všetkých podobných druhov odlišuje najmä listami. Jeho stonka i listy nepríjemne páchnu. Pre farmaceutické účely sa zbiera predovšetkým pakostová vňať. Zbiera sa kvitnúca vňať a to v mesiacoch máj až september. Po odstránení cudzích prímesí sa suší prirodzeným teplom bez prístupu slnka na vzdušnom mieste, resp. umelým teplom do 35 stupňov C. Nepríjemný plošticový zápach byliny sa sušením stráca, chuť však ostáva nepríjemne horká a príkra.
Obsahové látky: Droga obsahuje triesloviny, horčinu geraniín, nestále množstvo silice, živice, organické kyseliny, geraniovú červeň, antivirózne a účinný fenol.
Účinnosť a použitie: Triesloviny sa pre sťahujúce a protizápalové pôsobenie na sliznice ústnej dutiny a tráviacej rúry terapeuticky využívajú pri zápaloch ústnej sliznice, ale predovšetkým pri ochoreniach tráviaceho systému zápalového pôvodu spojeného s hnačkami a so sklonom k presakovaniu kapilárnej krvi cez zapálené sliznice (objavovanie krvi v moči). Protizápalový účinok môže zvyšovať aj silica. Drogu je možné aplikovať pri vykašlávaní krvi, pri chronických črevných zápaloch a tiež ako kloktadlo. Pitná kúra sa osvedčuje pri piesku a kamienkoch v moči a pri najrôznejších ochoreniach obličiek. Podobné účinky má droga pri zápalových ochoreniach kože, mokvavých kožných afekciách, ale aj pri hnisavých nehojacich sa ranách. Rozdrvený čerstvý alebo horúcou vodou navlhčený sušený pakost účinne lieči ušné zápaly, opuchy tváre súvisiace so zubnými problémami, nervové zápaly, napríklad trojklanného alebo sedacieho nervu. Môže sa taktiež použiť kašovitý obklad, ktorý sa prikladá na opuchy kdekoľvek na tele. Kombinovaná vnútorná a vonkajšia liečba tlmí výskyty všetkých ekzémov. Veľmi pravdepodobný sa zdá byť aj protinádorový účinok pakostu. V ľudovom liečiteľstve sa droga tradične využíva pri žalúdočných a črevných kataroch, hnačkách, krvácaniach, pri kameňových poruchách, reumatizme a cirhóze pečene, zvonka na omývanie, prípadne obklady pri fistulách, pálivých ranách a zápaloch kože. Protizápalové a sťahujúce pôsobenie sa dobre uplatňuje pri čiastočných alebo celkových kúpeľoch. Vhodné sú pri prekrvenej, zapálenej pokožke bez porušenia celistvosti povrchových vrstiev, ale aj pri obnažení drobných lymfatických ciest s následným mokvaním. Je účinný pri celkovej liečbe suchých ekzémov, ale aj folikulitídy a furunkulózy a iných kožných zápalov. Droga sa podáva samostatne, ale vhodnejšia je kombinácia s inými drogami. Za vhodné sa považujú kombinácie s koreňom ihlice, vňaťou zlatobyle, vňaťou lipkavca syridlového a vňaťou prietržníka.
Toxicita: Nezistili sa žiadne nepriaznivé vedľajšie účinky, ale vzhľadom k vôni drogy sa doporučuje užívať nižšie dávky. Kontraindikácie nie sú známe, odporúča sa nepodávať drogu počas tehotenstva a pri kojení.
Recept pre vás: Pri liečení akné pôsobia veľmi dobre obklady z vňate pakostu. Hrsť sušenej pakostovej vňate sa pridá do 0,5 l studenej vody a privedie sa k varu. Varí sa 10 minút na miernom ohni, potom necháme 10 minút vylúhovať a precedíme. Odvar sa používa na obklady. Pri príprave macerátu za studena na celkové kúpele treba 700 až 800 g drogy. Na zápar sa dáva do 500 g drogy. Dĺžka kúpeľa je 10 minút. Ľudové liečiteľstvo podáva čaj z pakostu pri hnačkách. Odvar sa podáva 4x denne.
PRIPRAVUJE ANTON BLAHUŠ,
PREDSEDA združenia veronica -
klubu ZBERATEĽOV A PESTOVATEĽOV
LIEČIVÝCH RASTLÍN
