Trenčín. Lekári špecialisti pracovali v Medikcentre, plné ambulancie boli aj v budove polikliniky. Lekári síce chýbali napríklad v ambulanciách na Súdnej ulici, ale nie z dôvodu štrajku, ale sťahovania priestorov ambulancie či čerpania týždňovej dovolenky.
Očná lekárka Marta Vavrová práve vyšetrovala malého pacienta a v čakárni čakali ďalšie dve deti. „Mám veľa práce,“ okomentovala svoju prítomnosť v ambulancii. Podobne zareagovala aj kožná lekárka Vlasta Chlapíková. Očiar Assadullah Anwarzai by si nevedel predstaviť, že by prišli objednaní pacienti a našli zatvorenú ambulanciu. „Sú to prevažne starší ľudia, dochádzajú na vyšetrenie z okolitých obcí, nemohol som len tak zatvoriť." So štrajkom a jeho požiadavkami však morálne súhlasí. Myslí si, že keď ekonomika Slovenska napreduje, aj do zdravotníctva by malo ísť viac zdrojov. Podľa šéfa únie Andreja Janca sa mali do štrajku hodinovou neprítomnosťou zapojiť aj zdravotníci v štátnych zdravotníckych zariadeniach. Vo fakultnej nemocnici v Trenčíne je však už len doslova zopár štátnych lekárov špecialistov. Jednou z nich je kožná lekárka Jozefína Chlebanová, ktorá tiež pracovala, lebo má objednaných pacientov. „Robiť musím, pri našom povolaní si to dovoliť nemôžeme,“ povedala. Situácia v zdravotníctve ju síce tiež hnevá, ale ako povedala, o štrajku sa tu nemám ani s kým baviť a ponadávať.“ S výsledkom štrajku bol Janco spokojný. „Do protestu sa zapojilo nielen podstatne viac ľudí, ako predpovedalo ministerstvo zdravotníctva, ale oveľa viac lekárov a sestier ako sme vôbec dúfali," povedal. Obrovská je pritom podľa neho predovšetkým morálna podpora, a to nielen zo strany zdravotníkov, ale aj zo strany verejnosti. „Takú pozitívnu odozvu nezaznamenal žiadny doterajší protest v rezorte zdravotníctva,“ uviedol. O presnom počte protestujúcich však nemal detailné informácie.
Cieľom štrajku bolo upozorniť ministerstvo na nedostatočné financovanie zdravotníctva. Žiada, aby sa zdroje v slovenskom zdravotníctva zdvojnásobili, pretože Slovensko patrí medzi krajiny EÚ, ktoré vynakladajú na zdravotnú starostlivosť najmenej peňazí v prepočte na výkon ekonomiky. V tomto roku by pritom podľa odhadov malo z verejných zdrojov na prevádzku nemocníc, kúpu liekov či prácu ambulancií smerovať 90 až 100 miliárd korún.
