Výber vhodného štadióna vyhovujúceho obom stranám, atď. A výber spoločenského programu v rámci možností hosťujúcej krajiny. Poliaci po dohode (!) navrhli anglickej futbalovej reprezentácii návštevu múzea v koncentračnom tábore v Osvienčime. Angličania súhlasili.
Väčšina deväťnásťročných postpubertiakov v anglických národných dresoch meno Osvienčim niekedy možno počula, alebo im v škole čosi povedali. Hmlisto, alebo vôbec nie. A tak šli na „exkurziu“. Von sa vypotácali otrasení. Uznali, že v organizácii poldňovky nevideli úmysel, lebo celé vedenie s návštevou lágra súhlasilo. Akurát že nevedeli, do čoho lezú. Do nohy všetci priznali, že sú vytrasení ako detvy. Po zápase priznali, že futbal je futbal, ale že sa na ihrisku nevedeli na nič poriadne sústrediť. Po zápase vedenie anglickej reprezentácie zdôraznilo, že v zorganizovanej návšteve tábora smrti nevidia úmysel a za všetko poľským hostiteľom poďakovali. Istou iróniou bolo, že k poďakovaniu sa mimo oficiálneho protokolu pridali hráči. Za možnosť vidieť tú hrôzu. Prisľúbili dokonca, že o všetkom čo videli, budú rozprávať doma. Pár hodín v lágri im dalo do života viac svetonázoru ako desať kníh a prednášok.
Teraz už viem, ako na nich. Teda na súperov našej futbalovej reprezentácie. Tá naša sa motá po trávniku aj bez exkurzie. Dokonca si prišiel vyhrať aj Island, lebo tento rok mimoriadne zle brali vorvane a iné veľryby, a tak nebolo inej roboty.
Pri najbližšom priateľskom stretnutí s reprezentáciou trebárs Nemecka treba zúročiť poľské skúsenosti. Hralo by sa v Rimavskej Sobote v podvečer, pri umelých sviečkach. V deň zápasu by sa v doobedňajších hodinách uskutočnil výlet do osady Letanovský mlyn. Vrcholom výletu by bol „rozchod“ nemeckej výpravy a hodinový samostatný osobný program v osade, ako sa to na poznávacích zájazdoch robí.
Úspech v podvečernom reprezentačnom zápase je jasný. Veď skúste hrať bez ukradnutých kopačiek a kontaktných šošoviek. Nemeckých „gádžov“ by sme na trávniku vytrieskali rozdielom triedy. Momentálny stav reprezentačného (i trenčianskeho) futbalu je totiž absolútne otrasný.
Nepoznám riešenie, ale zlepšenie predsa len poznám. Ku každému lístku na futbal by mal návštevník dostať zadarmo zváračskú kuklu. Cez sklíčko nie je nič vidieť. Zabránilo by sa tým infarktom, duševným kolapsom, záchvatom nekontrolovateľnej zúrivosti a hnačkám. Koniec–koncov by zváračské kukly pri futbalových zápasoch priniesli posilnenie zdravia národa. A to snáď stojí za zamyslenie...
