j činnosti pôsobí v súčasnosti ako tréner mládeže v Púchove.
V nasledujúcich riadkoch sa poobzrieme za jeho bohatou činnosťou, keď sa aktívnemu futbalu venoval vyše 15 rokov, trénerskej robote o desať viac. Je držiteľom najvyššej trénerskej licencie „A“ - jeho futbalovým vzorom bol Holanďan Johannes Cruyff a anglické kluby Manchester United, Arsenal, FC Liverpool.
Z Hrádku do Trenčína
Svetlo sveta uzrel v Hrádku pri Novom Meste, kde v tamojšom žiackom tíme odohral štyri sezóny a odštartoval tak svoju futbalovú kariéru. Po ukončení základnej školy odišiel v roku 1968 študovať a hrávať do Trenčína (hoci uvažoval aj o Starej Turej), kde na úvod obliekal dorastenecký dres Jednoty, ktorú vtedy trénoval T. Michalík. V mladšom doraste odohral štyri majstrovské zápasy, vzápätí bol preradený do staršieho dorastu, kde pôsobil dva roky.
Pod taktovkou Čambala do 1. ligy
Spolu s Brezovským a Čechvalom sa dostal v seniorskom tíme pod trénersku taktovkuJozefa Čurgalyho. Spočiatku hral Miloš za béčko Jednoty divíznu súťaž, ktorá bola rezervou pre A-káder, kde pendloval. Na základnú vojenskú prezenčnú službu nastúpil do Dukly Banská Bystrica, kde pôsobil iba jeden mesiac, potom bol prevelený do Dukly Písek, kde hral tretiu ligu.
Po odchode do civilu (po dvoch rokoch) sa ako 21-ročný prinavrátil späť pod Matúšov hrad, práve keď Trenčania zostúpili z celoštátnej ligy. Vtedy z mužstva odišli hráči ako - Jančula, Bartovič, Hojsík a ďalší z generácie futbalovo starších. Do mužstva Jednoty prišiel nový kormidelník - Štefan Čambal, ktorý dal Milošovi v útoku možnosť vyniknúť a ukázať svoje kvality. Trenčania sa opäť prinavrátili do 1. ligy a na tomto postupovom úspechu má aj on nemalú zásluhu, keď si na svoje konto zaknihoval cenné góly.
Najvyššia súťaž sa potom hrala v Trenčíne - za skvelej diváckej kulisy (okolo 18-20 tisíc divákov) až do roku 1980. Zo štadióna Za mostami (Odeva) sa liga presunula na štadión na Sihoti, kde sa aj odohral prvý zápas sezóny proti Interu. Najvyššia návšteva - 30 tisíc bola na stretnutí Jednoty s Trnavou, keď práve vtedy bolo otvorenie výstavy Trenčín - mesto módy.
Premiérový zápas na Juliske
V úvodnom ligovom stretnutí proti Interu ešte Miloš nenastúpil, svoju ligovú premiéru mal až v stretnutí s Duklou Praha na Juliske, kde Trenčania prehrali 4:0. Vtedy na poste útočníka odohral celý zápas. Tréner D. Reiman ho neskôr preskupil do stredu zálohy, kde hrával s Rusnákom, Gerhátom, Sokolom a Hollým - za celú sezónu zaznamenal z tohto postu štyri góly.
Ďalšou jeho futbalovou zastávkou bola Petržalka, kde bol jeden rok, odtiaľ si to nasmeroval do Komárna, kde pôsobil tri roky. Z tohto mesta na juhu Slovenska sa na záver svojej kariéry presunul do Bánoviec n/B., kde odohral jednu sezónu v krajskej súťaži, zlomil si však nohu a dal sa na trénerstvo. V kvalifikácii so Zlatými Moravcami Bánovčania pod Lintnerovou taktovkou postúpili do 3. ligy. Trénerskú premiéru mal teda nadovšetko úspešnú a vydarenú.
Z úspešnej misie v Bánovciach sa vrátil po roku do Trenčína, kde postupne trénoval v TTS dorastencov a aj mužov.
Dorastenci ODu Trenčín získali titul M-SR
V roku 1995 dostal ponuku trénovať Vítkovice, po roku sa však Vítkovice (2. liga) zlúčili s Karvinou. Miloš po tomto zlúčení zostal v Karvinej, kde s trénerom Vaškom postúpili do 1. ligy, ale o rok vypadli a Vašek bol odvolaný. Lintner zostal pracovať pri mužstve s novým kaučom - Netoličkom a Karviná sa prinavrátila do prvej ligy. Po sezóne však znovu zostúpili nižšie, hráčov predali a záujem divákov poklesol. Po piatich rokoch sa v roku 2000 opäť vrátil trénovať do Trenčína - Ozety Dukla spolu s Paldanom. Po roku Paldana odvolali, Miloš zostal trénovať s Bokim.
Sezóna sa im však nevydarila, po jeseni bol Boki odvolaný, Lintner na jar prešiel trénovať k dorastu ODu. Zaznamenal cenný trénerský úspech, keď s dorastencami získal na jar 2002 titul majstra Slovenska! Po Karvinej to bol jeho druhý skvelý trénerský úspech. Len tak mimochodom, z tejto garnitúry mladých talentovaných futbalistov vyrástli vynikajúci hráči - Hološko, Ivana, Brezinský, Škrtel, Otočkovci, Volešák. Zásluhu na tomto titule mali aj tréneri J. Jančovič, M. Stano, I. Králik - vedúci mužstva J. Peťovský, A. Lovás, J. Gajdoš. Prišlo však obdobie zlúčenia zo Synotom, do funkcii nastúpili noví „chytrejší“ a „skúsenejší“ ľudia, ktorí to všetko dotiahli tam, kam to dotiahli...
S Novým Mestom postup do 2. ligy
Ďalšou Lintnerovou trénerskou „štáciou“ bolo Nové Mesto nad Váhom, ktoré sa vtedy motalo na chvoste tretej ligy. Po roku zaznamenal s týmto mužstvom postup do 2. ligy, v nasledujúcom ročníku skončili v druhej lige na treťom mieste a skončil. Bez futbalu však dlho nezostal, po polročnom trénerskom oddychu pôsobí v súčasnosti pri mládeži - počas záchranárskych prác v doraste Púchova.
Dvaja synovia a manželka, tri vnučky
Miloš s manželkou Ankou je otcom dvoch synov - skvelého hokejistu Richarda (30) a fyzioterapeuta, bývalého kulturistu Tomáša (25), na ktorých je samozrejme veľmi pyšný. Za pozornosť stojí skutočnosť, že počas roku 2002 prišlo obdobie, keď Richard sa stal hokejovým majstrom sveta a otec Miloš - o mesiac neskôr - získal ako tréner s dorastencami ODu titul majstra republiky. Radosť má aj z troch pekných vnučiek (Kristínky a dvojičiek Simonky a Nikolky), ktoré sú od syna Richarda. Z tohto „babinca“ asi sotva niektorá bude nasledovať svojho otca alebo dedka. Syn Tomáš je zatiaľ ešte slobodný. Práve pri týchto vnučkach sa Miloš neraz odreaguje od bežných problémov a starostí - je to preňho veľmi milé potešenie. Neraz sa mu zdá, že vnúčencom venuje teraz oveľa viac času a pozornosti ako svojím synom.
Prezývku „Citrón“ dostal od Fr. Urvaya
Túto prezývku dostal ešte ako mladý dorastenec od Františka Urvaya, nakoľko nosil pravidelne zo sebou na tréningy a zápasy citróny. Preto ho stále oslovoval už otrepanou vetou:“ Citrónko, kde máš citróny?“. Táto zaujímavá prezývka mu zostala až doteraz, rovnako ako aj synom - Richardovi a Tomášovi. „Citrónenie“ u Lintnerovcov má teda svoje ďalšie pokračovanie.
Trápi ho vypadnutie AS
Po veľmi odvážnych vyhláseniach majiteľa a funkcionárov AS o záchrane sa stalo to, čo sa vôbec ale stať nemuselo a nemalo - vypadnutie z Corgoň ligy. Aj keď Miloš nepozná filozofiu klubu, predsa si myslí, že okrem mladých talentovaných futbalistov bolo rozhodne potrebné káder vystužiť o troch-štyroch skúsených a bojovných harcovníkov. Každý si teraz myslí, že keď sa vypadlo, tak o rok sa postúpi späť, ale to vôbec nebude také jednoduché. Dúfajme, že kompetentní ľudia sa z toho všetko patrične poučili a na budúcu sezónu sa Corgoň liga predsa len prinavráti pod Matúšov hrad...