m mnohých malieb, fotografií, interaktívnych inštalácií a takmer štyridsiatich filmov, animácii a videí.
Kedy si sa prvýkrát stretol s videom?
- V detstve, keď som pozeral rozprávky a potom vážnejšie na Strednej umeleckej škole v Trenčíne som robil scenáre k animovaným filmom. Spolužiak mal vtedy kameru, ktorú nosieval na školské akcie. Potom nás už nebavilo točiť iba dokumentárne, skúšali sme experimentovať. Kameru sme niekedy pripevnili na auto alebo strom a začali vznikať moje prvé videá.
Vyzerá to tak, že umeniu sa venuješ odmalička.
- Od škôlky som navštevoval ľudovú umeleckú školu v Dubnici nad Váhom, kde som chodieval na výtvarnú výchovu. Tam som sa učil kresliť a maľovať. Bol som presvedčený, že na strednej škole budem študovať módne návrhárstvo. Keď sa však na dni otvorených dverí prezentoval odbor propagačné výtvarníctvo, pochopil som, že to je môj smer.
Najprv si sa venoval fotografii. Statický obraz si potom vymenil za pohyblivé obrázky. Čo ťa k tomu viedlo?
- Áno, fotografia ma prestala postupne uspokojovať. Začal som sa viac zaujímať o video, pričom som ešte stále netušil, že existuje niečo ako experimentálne video alebo videoart. Začínal som s animáciami.
Kedy si už vedel, že sa videu chceš venovať profesionálnejšie?
- Keď som sa rozhodoval, kam pôjdem na vysokú školu. Najprv som chcel študovať maľbu, ale v poslednej chvíli som to zmenil. Zaujal ma odbor audiovizuálne médiá v Banskej Bystrici.
Potom si začal intenzívnejšie tvoriť?
- Začal som s prezentáciou svojich nových diel. Posielal som ich na mnohé súťaže a festivaly, kde boli premietané. Niektoré boli viac, iné menej úspešné. Na Ostrava – Picture som sa minulý rok umiestnil na prvom mieste v sekcii ARTFILM s videom X-W (Sex a vojna). Video Digitálny veslár vyhralo minulý rok na internetovom festivale Azyl tretie miesto v sekcii minútových filmov.
Ako si vnímal tieto ocenenia?
- Potešili ma. Dostal som vázičku. Mamina ju má v obývačke (smiech).
Čo ťa inšpiruje pri tvorbe videí?
- Všetko okolo mňa. Je to prostredie, v ktorom sa pohybujem a žijem. Keď mám chuť spraviť niečo o ľuďoch, tak použijem hercov, niekedy aj seba. Na animácie používam zväčša veci.
Aké sú hlavné témy tvojich videí?
- Sú to hlavne súčasné témy, ktoré sa práve „melú“ v dnešnom umení, ale aj autorské témy, ktoré má v danom období zaujímajú a mám potrebu ich vnútorne a zároveň vo videu riešiť.
Video tvoríš viac pre seba alebo pre divákov?
- Pre mňa je pri tvorbe najdôležitejší samotný proces. Výsledok ako taký nie je podstatný na rozdiel od postupu, pri ktorom video vzniká. Aj keď možno trojminútové video vyzerá, že to mám hneď hotové, v skutočnosti je to dlhotrvajúca záležitosť. Od prvoplánového nápadu sa projekt textovo vyvíja cez scenár, zháňanie materiálu a ľudí. Niekedy mi stačí na vytvorenie jedného krátkeho filmu jeden deň, inokedy aj mesiace.
Stretol si sa s podporou zo strany rodičov?
- Rodičia ma v tvorbe plne podporujú a za to som im vďačný. Tatino si už zvykol na moje nápady, niekedy mám totiž na neho naozaj nezvyčajné požiadavky. Pri natáčaní Digitálneho veslára deň pred Silvestrom pri mínusových teplotách mi pomáhal tak, že postrkával loďku na Váhu, na ktorej bol zapojený televízor.
Máš aj ďalšie neobvyklé príhody z natáčania?
- Nedávno sme natáčali jedno video na lúke. Čakali sme asi dva mesiace, pokiaľ rozkvitnú púpavy. Pri finalizácií videa sa mi potom stratil pôvodný zvuk a práve ten som tam chcel nechať kvôli autenticite ruchov prírody. Neskôr som sa teda rozhodol ísť ho nahrať dodatočne. Vyzeralo to asi tak, že som si pozeral video v predstrihu na miniprehrávači a pomocou externého zvukového zariadenia som zaznamenával synchronizované ruchy.
Láka ťa aj účasť na veľkých filmových festivaloch?
- Momentálne riešime prezentáciu videí na rôznych festivaloch doma aj v zahraničí. Ale to je iba jedna časť cesty. Do budúcnosti by som chcel, aby sa nové médiá, nielen video, dostali konečne aj na Slovensku (a najmä v Trenčíne) medzi prezentované druhy umenia aj v galériách. Tu sa väčšinou robí a prezentuje umenie na regionálnej úrovni, čo je možno trochu na škodu. Svetový a európsky trend je iný. Dlho som tu nevidel dobrú výstavu, ktorá by prezentovala práve takýto druh umenia.
Akým smerom sa uberá tvoja tvorba?
- Nerád by som vytváral ľuďom - divákom úplne nepochopiteľné alebo nudné veci. Chcel by som tvoriť tak, aby si v mojom videu aj človek, ktorý si možno myslí, že nepochopil pointu, našiel niečo, čo ho zaujme. Tvoriť je pre mňa priorita. Mám rozbehnutých súčasne skoro vždy viacero projektov. Potom sa mi začnú hromadiť a vtedy prichádza na rad selekcia.
Máš aj svoje najobľúbenejšie dielo?
- Som hrdý na Chuchvalec mixtape. Je to projekt, ktorý vznikal výhradne cez internet. Oslovil som prostredníctvom hudobných portálov slovenských hudobných producentov. Ich úlohou bolo vytvoriť skladbu, ktorá by pozostávala z dvoch ich piesní. K nim som ja robil vizualizáciu s použitím found footage (používanie archívneho alebo nájdeného filmového materiálu). Použil som staré rodinné archívy, experimentálne filmy a dobové dokumentárne filmy. Ich zmixovaním vznikla audiovizuálna koláž. Do finálneho projektu sa zapojilo päť producentov a vyšlo k tomu multimediálne dvd v limitovanej sérii.
Dôležitou súčasťou tvojich videí je hudba. Kto ti ju produkuje?
- Kedysi som si robil hudbu úplne sám. Momentálne spolupracujem so slovenskými hudobnými producentmi ako Cruchot, Domased Electronica, Karaoke Tundra a Da Jarra. Vzájomnou komunikáciou sa dopracujeme k tomu, ako by to asi malo celé vyzerať.
Pracuješ s kvantom materiálu, ktorý sťahuješ z internetu. Mal si už dočinenia s porušovaním autorských práv?
- Výsledok, ktorý vzniká ako produkt mojej práce, je úplne iný ako to, čo z internetu stiahnem. V niektorých projektoch sa však už vyžaduje vysporiadanie práv s istými subjektami. A to si už riešim sám.
Máš svojho obľúbeného video umelca?
- Je ním americký video umelec Bill Viola. Robí veľmi zvláštne a pokojné videá. Pracuje najmä s človekom a vodou ako živlom.
Neláka ťa produkcia hudobných klipov?
- Klipy sú momentálne veľmi obľubené. Nedávno som robil jeden pre hiphopovú skupinu zo Štúrova. Teraz sa rysuje spolupráca so slovenskou kapelou The Peoples. Všetko funguje na základe referencií a kontaktov. Väčšinou už skupina vie, akej tvorbe sa oslovený umelec venuje. Väčšinou spolupracujem s ľuďmi, ktorí sú mi istým spôsobom blízki. Fascinuje ma podpora takých skupín a interpretov, ktorí sú naozaj dobrí, ale nie sú známi.
Má video budúcnosť?
- Teraz bude podľa mňa veľmi žiadané a v budúcnosti sa isto ešte viac rozvinie. Veď žijeme v audiovizuálnej dobe. V podstate z každej strany je človek bombardovaný videami, reklamou, klipmi a spotmi. Stretávame sa s intermediálnymi presahmi videa, keď je video iba maličkou súčasťou celku.
Čo by si poradil ľuďom, ktorí by sa umeleckej video produkcii chceli venovať?
- Najmä žiaci základných škôl by mali byť vedení k návšteve galérií. Treba čo najviac sledovať, čo sa okolo nich deje. Je dôležité vnímať svet trochu inak ako plytko alebo stereotypne.
