a 2008.
MYJAVA. Tohtoročný festival trval po prvýkrát o jeden deň viac ako uplynulé ročníky, až štyri dni. Štyri dni tanca, spevu a ľudových tradícií trvali už od štvrtka 19. júna a posledný tón i tanečné kreácie festivalu utíchli až v nedeľu. Na festivale vystúpilo sedem zahraničných a štyridsaťdeväť domácich súborov. „Prišli sme sem preto, lebo nás baví tancovanie a chceme pobaviť ľudí, ktorých tiež baví folklór. Venujeme sa mu, aby tradičné ľudové umenie nezaniklo,“ uviedla Katarína Durcová, niekoľkoročná členka súboru Kopaničiar z Myjavy. „Robíme tradičný folklór z okolia Trenčína. Občas sa inšpirujeme aj inými oblasťami Slovenska. Ľudia, ktorí folklór milujú, musia byť len dobrí. Zlých ľudí v ňom nenájdete,“ prezrádza svoje presvedčenie Róbert Rajninec z folklórneho súboru Večernica z Trenčianskej Turnej. Ten tvorí dvadsaťdva stálych a desať občasných členov.
Vysoká návštevnosť už v piatok
Prvý deň v dopoludňajších hodinách odštartoval festival, vystúpením Veľký svet malým ľuďom pre žiakov základných a stredných škôl v Kultúrnom dome Samka Dudíka. O piatej hodine vystúpili v programe Pozdrav Myjave na Námestí M. R. Štefánika zahraničné súbory. Svojou kultúrou spravili pozvánku na hlavné programy. Tie sa konali tradičnom dejisku, v malebnom horskom prostredí prírodného amfiteátra PKO Trnovce, kam sa zmestí asi päťtisíc divákov.
Počas festivalového piatku sa podľa hovorcu Mesta Myjava, v areáli vystriedalo okolo 12-tisíc ľudí, z celého Slovenska i zahraničia. Za plného hľadiska sa tu o 20. h uskutočnilo slávnostné otvorenie, na ktorom odovzdali každoročné Ceny slávností. Potom pódium patrilo Myjavskej cimbalovke, ktorá predstavila nové CD Z mojich najmilších a po nej zahraničným folklórnym súborom. Tie prišli z Beninu, Bulharska, Estónska, Južnej Kórey a Rumunska a predstavili sa v programe s názvom Vitajte priatelia na Myjave. Pred ľudovou zábavou, ktorá trvala v piatok do neskorej noci, vystúpili v programe Obrázky spod Bradla a Javoriny súbory z Myjavy a okolia, Košarísk, Brezovej, Priepasného, Chvojnice, či Vrbového, Bojníc.
Sobota začala tradičným Jarmekom pod myjafskú vežu
Námestie zaplnili návštevníci, ktorých očarili tradičné ľudové výrobky a ukážky ich remeselnej výroby. Všade znela hudba a spev súborov, ktorí svojimi krátkymi „chuťovkami“ pozývali na popoludňajší program do amfiteátra. „Jarmok je previazaný s folklórom a ľudovými remeslami, čím je špecifický. Nejde totiž o klasický hodový trh. Ľudia tu nájdu naozaj pestrú paletu tradičných povolaní, ktoré sa po dnešné dni zachovali aj v modernizovanej dobe,“ uviedol hovorca Hrin. Pred stánkami sa tiesnilo mnoho záujemcov o keramiku, prútikárstvo, ľudové hudobné nástroje, tkané koberce a výrobky rezbárov i kováčov. Návštevníci si mohli mnohé tradičné výrobky nielen kúpiť, ale ich výrobu aj vyskúšať. Pri nasledujúcej prehliadke krojov mali účastníci festivalu možnosť prezrieť si dokonalé vypracovanie a farebný koktail šiat zúčastnených folklórnych kolektívov. Zaujímavosťou soboty bola aj prezentácia publikácie Štefánikova magistrála v informačnom stánku mesta. „V tomto turistickom sprievodcovi po prvýkrát definujeme, čo to je Štefánikov kraj a aká je jeho spojitosť s osobou generála. Sú v ňou prezentované historické a kultúrne osobnosti ako aj pamiatky, zaujímavosti a osobitosti kraja i história jednotlivých miest a obcí. Pre turistov nechýbajú informácie o chodníkoch, cyklotrasách či možnostiach ubytovania,“ uviedol hovorca Myjavy.
Myjavská špecialita
– nescénické programy
Popoludní program pokračoval otvorením mestečka MY-A-VY v Trnovci. „Je to naša myjavská špecialita. Ide o štylizovanú kópiu kopaničiarskeho mestečka s typickou ľudovou architektúrou, kde sa odohráva veľká časť nescénických programov. Tie tvoria asi dve tretiny všetkých festivalových programov. Iné folklórne festivaly na Slovensku ich nemajú,“ dodal Hrin. Návštevníci si mohli v mestečku vypočuť ľudové rozprávania a pozrieť divadelné predstavenia. Pre deti boli pripravené rozprávky. Malí i veľkí si pochutnali na tradičných regionálnych i zahraničných kulinárnych špecialitách v Kuchyni starých materí. Program v amfiteátri pokračoval predstaveniami Ornamentníky a Cimbal v slovenskej ľudovej hudbe a večer patril najmä zahraničným súborom s vystúpeniami Dedičstvo národov. Folklórne súbory z myjavského regiónu sa predstavili v pásme Ako raste chlieb. Sobotnú zábavu ukončil program Čo je z krvi, to sa mrví a ľudová zábava.
Program posledného potešil najmä najmenších. V Detskej nedeľnej škole - návraty k starým remeslám sa mohli naučiť niektoré ľudové remeslá, piesne a spevy. V programe Nech to para tlačí vystupovali detské folklórne súbory. V tanečnej škole Tance s priateľmi, učili členovia zahraničných súborov hostí základné variácie tancov, ktoré sú pre nich typické. Festival ukončil galaprogram v amfiteátri, počas ktorého sa na javisku stretli všetky zúčastnené súbory a za tónov myjavskej hymny Ej, myjavská veža sa rozlúčia s návštevníkmi a pozvú ich na ďalší ročník.“
Do festivalového programu patrili aj tri výstavy
V gazdovskom dvore na Turej Lúke s názvom Návraty bola výstava vtáčích búdok a drevených plastík, ďalšia bola výstava v Múzeu slovenských národných rád v Myjave a priamo v areáli Trnovcov výstava s názvom Kroje a ľudia v diele Martina Benku. Organizátori zabezpečili atraktívnu kyvadlovú dopravu. Medzi jednotlivými scénami festivalu premával turistický vláčik Kopaničiarsky expres.
Podľa Hrina, festival navštívilo okolo 30-tisíc návštevníkov všetkých generácií. Staršie ročníky si môžu zaspomínať, ako to u nás kedysi vyzeralo. Mladým chceme zase príjemnou formou priblížiť folklór a jeho krásu. Je to festival naozaj pre všetkých,“ dodal Hrin.
„Folklór je diagnóza. Po roku sa opäť stretáme s ľuďmi, s ktorými nás spájajú neuveriteľné kamarátstva. Pospomíname si na staré dobré časy a zabavíme sa. Je potrebné udržiavať tradície a dostať ľudí bližšie k nim. Folklór je na Slovensku asi to najlepšie, čo máme. Môžeme byť hrdí, aká je tu rozmanitosť krojov, hudieb a tancov,“ uviedol bývalý tanečník z Kopaničiara Igor Chlebík.
Budúci 50. ročník bude jubilejný a organizátori chcú dať väčší priestor domácim súborom.
BARBORA KAŠŠOVICOVÁ
História folklórneho festivalu
V päťdesiatych rokoch 20. storočia začal na Slovensku narastať veľký záujem o oživenie folklóru a organizovali sa rôzne súťaže, prehliadky a festivaly. Podiel účasti západného Slovenska na folklórnom dianí bol však v tom čase oproti ostatným regiónom Slovenska podstatne nižší. Krajský dom osvety v Bratislave preto inicioval organizácia programov zostavených výhradne kolektívmi západného Slovenska. Výsledkom tejto iniciatívy boli Krajské letné slávnosti piesní a tancov, ktoré sa konali 3. júna 1956 v malom amfiteátri hotela Slovan v Piešťanoch. A práve toto podujatie sa po viac ako štyroch desaťročiach začalo považovať za I. ročník Folklórnych slávností. Festival však od svojho začiatku bojoval s diváckym nezáujmom a slabým organizačným zázemím. Nekonal sa každoročne a často sa menilo i miesto jeho konania. Jeho cesta viedla z Piešťan cez Vrbové až do Krakovian.
Historickým medzníkom pre festival bol rok 1976, keď sa vtedy už Západoslovenské folklórne slávnosti konali prvýkrát v amfiteátri Trnovce v Myjave. Odvtedy festival získal svoje stabilné miesto a začal sa kvalitatívne aj kvantitatívne rozrastať. Organizátori určili jeho cieľ, základné črty, dramaturgiu, programovú štruktúru. Z roka na rok pribúdali nielen nové typy programov, ale aj účinkujúce kolektívy. Hlavnými usporiadateľmi slávností boli do roku 1992 Západoslovenský krajský národný výbor, Krajské osvetové stredisko, Národné osvetové stredisko i Okresné osvetové stredisko v Senici. V súčasnosti je hlavným usporiadateľom Mesto Myjava spolu s Centrom tradičnej kultúry v Myjave, ktorej zriaďovateľom je Trenčiansky samosprávny kraj. Mesto Myjava zabezpečuje festival organizačne a Centrum tradičnej kultúry v Myjave má na starosti jeho programovú stránku.
V súčasnosti sa Medzinárodný folklórny festival Myjava a Festival európskej tradičnej kultúry úspešne zaradili k popredným podujatiam na Slovensku zameraným na prezentovanie ľudovej kultúry. Jeho vysokú programovú a organizačnú úroveň uznala aj Medzinárodná rada organizátorov folklórnych festivalov a ľudového umenia C.I.O.F.F, ktorá festival v roku 1999 zaradila medzi svojich členov.
Centrum tradičnej kultúry
