TRENČÍN. Akciu zorganizoval trenčiansky antikvárnik Juraj Holubek už po tretíkrát. Ivona Kollárová sa dejinami knižnej kultúry na Slovensku i digitalizáciou historických knižných fondov zaoberá trinásť rokov. Desiatkam záujemcov, ktorí priniesli častokrát stovky rokov staré publikácie, listiny i mapy bezplatne priblížila ich vznik a informovala o ich histórii ďaleko viac, ako ich majitelia vedeli. A pridala aj odhad ich ceny. Záujemcovia sa mohli zastaviť aj u reštaurátorky Alexandry Šamkovej. Ako odborníčka v konzervovaní a reštaurovaní papiera, pergamenu a historickej knižnej väzby sa im vyjadrila k možnostiam opráv väzieb takýchto kníh. Hlavná protagonistka akcie Ivona Kollárová po skončení akcie odpovedala na niekoľko otázok.
Bolo očividné, že ľudia o tento konzultačný deň prejavili veľký záujem…
- Áno, je to tak. Prišlo množstvo ľudí všetkých generácií najmä so svojimi najstaršími knižkami. Poradili sme im všetko, čo sa na tomto mieste dalo urobiť, niečo sme našli aj na internete. Akcia dopadla veľmi dobre a ja som naozaj spokojná.
S akými historickými relikviami ľudia najviac prichádzali?
- Ľudia nosili najmä náboženské diela pochádzajúce z 19. a zo začiatku 20. storočia. Nechýbali spevníky, biblie a modlitebné knižky, romány z 19. storočia. To sú však relatívne bežné veci a majú hodnotu predovšetkým ako rodinná pamiatka. Objavili sa aj staré domáce zdravotnícke príručky a záujemcom sme priblížili ich hodnotu. Zaujímavosťou boli i dve hebrejské tlače, ktoré sa často nevyskytujú.
Prostredníctvom prinesených publikácií sme sa asi vrátili do dávnej histórie tlače…
- Prinesené nemecké kázne pochádzali až zo 17. storočia a v rukách návštevníkov konzultačného dňa sa vyskytlo aj niekoľko kúskov z 18. storočia.
Niektorí návštevníci konzultačného dňa po dnešnej akcii asi zbohatnú…
- S cenami to je veľmi ťažké. Hodnotu ovplyvňuje veľmi veľa faktorov. Celkový stav knihy, jej väzba, úplnosť, obsah, ale aj rôzne vlastnícke záznamy, ktoré knihy obsahujú. Výslednú cenu formuje aj záujem na trhu. Preto sa ku konkrétnym dielam vyjadrujem vždy veľmi opatrne.
Vzácne historické exempláre zrejme končia častokrát za hranicami našej vlasti dobre speňažené…
- Napriek tomu, že mnohé knihy majú úzky vzťah k dejinám Slovenska, treba konštatovať, že sa skutočne vyvážajú do cudziny. Takéto kultúrne dedičstvo by nemalo opustiť krajinu, ale vlastníci sa snažia knihy v zahraničí lepšie predať. Stalo sa mi, že som sa znalecky vyjadrovala aj k cenám kníh, ktoré zachytili colníci. Je to známa vec, že starožitnosti sa od nás naozaj vyvážajú a máme s tým problémy.
Mnohí v snahe zarobiť slušné peniaze asi mávajú aj „veľké“ oči...
- Nadhodnocovanie ceny neznalcami je veľmi častým javom. Vlastníkovi treba jemne vysvetliť, že knižka nie je vzácna a obsahovo je to nezaujímavá a bežná vec. Pomáhajú nám aj internetové antikvárne portály. Majitelia na nich majú možnosť vidieť, že takých knižiek je naozaj množstvo a majú nižšiu hodnotu. Niektorí však neuveria ani tomu a idú hľadať možnosť lepšieho predaja.
Po akých starožitných publikáciách je v súčasnosti najväčší dopyt?
- Podľa mojich skúseností a informácií idú na odbyt najmä cestopisy, historická a právnická literatúra a bohato ilustrované materiály. U predajcov sa dlho nezohrejú ani materiály s úzkym vzťahom k dejinám.
Návštevníci zrejme neprinášali iba knižné diela…
- Áno, oceňovala som a hodnotila rukopisný list a napríklad aj mapu z 19. storočia. Dnes sme tu mali aj faximile Pittsburghskej dohody.
Dá sa pri rukopisoch priamo na mieste zistiť, či nejde o falzifikát?
- Falzifikáty sa medzi rukopismi a starými tlačami vyskytujú veľmi zriedkavo. Ak ide napríklad o falzifikát listiny zo stredoveku, tušenie sa u znalca začne objavovať hneď v prvom momente. To sa však na mieste nedá konštatovať. Iba vtedy, ak by bolo falzum naozaj veľmi nekvalitné.
Ako teda vlastne dokázať neoriginalitu z kvalitného falzifikátu?
- Treba využiť aj chemickú analýzu. Rozbor papiera, vek materiálu i atramentu. Pomocou dnešných výskumných metód sa to dá zistiť. Konkrétne, listina z roku 1253, ktorá bola donedávna uznávaná ako prvá písomná zmienka o Novom Meste nad Váhom, bola označená profesorom Marsinom za falzifikát…
Stredoveké falzá sú veľmi špecifickou oblasťou a konštatovanie originality alebo označenie za falzifikát je veľmi náročná vec. Ak by som posudzovala osobne takéto materiály, určite by som si na pomoc prizvala kodikológov. Tí študujú rukopisy a zaraďujú ich v príslušných vzťahoch do kultúrneho vývoja spoločnosti.
Aký bol dôvod v histórii falšovať takéto staré listiny? Veď zberatelia rukopisov vtedy určite neboli…
- Majetok, tituly. Boli to často listiny, ktoré pripisovali rôzne vlastnícke práva, privilégiá. Mohli byť na to aj politické dôvody.