Vladimír Kováč sa venuje predovšetkým voľnej a pastelovej tvorbe a kombinovaným technikám. Pastel alebo olej mieša s akrylom, a keďže učí na drevárskej škole, namiesto plátna používa niekedy aj odrezky z lipy a buka, ktoré majú zaujímavý tvar. „Orientuje sa prevažne na krajinu, ktorá však nie je realistická. Krajina je pre neho istým znakom. Ide mu o to, aby prenikol do podstaty jej profilu a na obraze vytvára jej ideový znak a posolstvo. Preto o ňom zvyknú kritici umenia hovoriť ako o akomsi konštruktívnom lyrikovi,“ uviedol kurátor výstavy Ľubomír Podušel. Umelcove obrazy z výtvarného hľadiska pozostávajú najmä z koncipovania plôch, ktoré majú geometrický základ. Vladimír Kováč projektuje podľa Podušela obraz takmer „inžinierskym spôsobom“ na základe kontrapozície, teda harmónie alebo protikladov farieb a tvarov. „Z tohto dôvodu nezapadá do žiadneho z vychytených prúdov a smerov, prostredníctvom ktorých sa umelci identifikujú. Je to taká choroba „zaškatuľkovať“ umelcov do istého prúdu. Kováč je jedným z kľúčových reprezentantov maľovaného obrazu, ktorý nezomrel, ako na Slovensku mnohí prezentujú, ale prežíva naďalej.“
Samotný umelec má podľa svojich slov dve inšpirácie k tvorbe. „Je to najmä prostredie, v ktorom žijem. Pochádzam z Liptova, kde je krajina naozaj krásna. Inšpiruje ma však aj mesto, pretože bývam v Bratislave. Každý zásah človeka do okolia nemusí byť negatívny. Ďalšou múzou sú koláže spomienok, či už figurálne, alebo z ciest,“ uviedol Kováč. Podľa neho v niektorých obrazoch schválne nerešpektuje priestor s výnimkou krajinných kompozícií, ktoré sú jednopriestorové. „Do obrazov som zakomponoval viacero vrstiev, preto nie sú najjednoduchšie na pochopenie. Nemajú úplne logickú výstavbu, nechcel som nimi povedať niečo konkrétne. Ich obsah je hlbší a núti človeka rozmýšľať. Sprostredkovávam svoje videnie a svoj názor na svet,“ vysvetľuje maliar, ktorý sa umeniu venuje odmalička.
Výstava v Katovom dome na Matúšovej ulici potrvá do konca júla.
