Štvrtok, 19. máj, 2022 | Meniny má Gertrúda

Cez víkend sa v Dolnej Súči oslavovalo aj spevom

Dôvodom bolo 800. výročie prvej písomnej zmienky o obci. Stretli sa mnohí rodáci, ktorí sa dlhú dobu nevideli.

Súčasťou akcie bola aj prehliadka obecného múzea, slávnostná akadémia a počas soboty aj bohaté folklórne slávnosti.

Múzeum má desať rokov
Múzeum v priestoroch domu služieb otvorili v septembri 1989 pri príležitosti 790. výročia prvej písomnej zmienky. Podľa starostu obce Mariána Vaska sa však myšlienka na zriadenie obecného múzea zrodila oveľa dávnejšie. „Vtedajšie ženy Dolnej Súče pod vedením Agnesy Šedivej staršej vyzbierali mnohé predmety, nábytok, náradie a hlavne súčanské kroje,“ uviedol starosta. Tieto predmety boli následne vystavené v takzvanej pamätnej izbe v rodinnom dome u Hamajov. Nadšenie a zapálenosť žien však narušila pád domu, na ktorého rekonštrukciu neboli peniaze. Náhradné miesto nebolo a predmety uskladnili v povalových priestoroch nad bývalým miestnym národným výborom. Pre kroje našli miesto v školskej bytovke, neskôr v pivnici materskej školy. Keďže všetky priestory boli nevyhovujúce a stiesnené, dal obecný úrad pred desiatimi rokmi k dispozícii dve miestnosti v dome služieb.

Okrem krojov aj náradie
Počas rokov navštívilo múzeum veľa hostí. V priebehu roka podľa starostu sem chodia žiaci z miestnej školy, mnohí etnografi, múzejníci aj kultúrni pracovníci. Keďže ani tieto priestory nepostačovali, rozšírili múzeum ešte o jednu miestnosť.
Ako informovala správkyňa múzea Alena Majerská, v jednej sú vystavené predmety a súčanské kroje, v druhej náradia predkov, ktoré používali v každodennom živote, v tretej sú vystavené tradície a história obce spoločne so súčasnosťou dychových hudieb a históriou školy. „Nachádzajú sa tu tradičné odevy zo začiatku minulého storočia pre deti aj pre najstarších, veľa krásnych vecí týkajúcich sa pradenia a tkania látok,“ doplnila Majerská. Ďalšia, tretia miestnosť poskytla priestor aj pre množstvo starých fotografií dokumentujúcich začiatky dychovej hudby v obci, o ktorú sa zaslúžil miestny učiteľ Rudolf Hečko.
V múzeu nechýbajú ani staré lavice a kladková tabuľa. „Máme tu vyšívané tašky, ktoré nosievali deti do školy, pomôcky na písanie,“ upresnila učiteľka, podľa ktorej je pre deti prínosom, ak vidia, „ako to v škole chodievalo voľakedy.“ Sama je hrdá na zrenovovanie pokrčenej mapy z roku 1941, ktorá zdobí jednu zo stien múzea.

SkryťVypnúť reklamu

Udržujú tradície
O vznik múzea sa pričinila aj Agnesa Šedivá, ktorá dodnes vedie folklórny súbor Latovec. Ten sa snaží udržiavať staré tradície. „Každý rok nacvičujeme rôzne programy ako hrabačky, driapačky, priadky či fašiangy,“ vysvetlila Šedivá, ktorej súbor tvoria najmä štyridsiatničky. I keď ako priznala, je pri dnešnej vyťaženosti pracujúcich žien problematické, aby sa všetky stretli na nácviku, ich snaženie má zmysel. Okrem pásiem, v ktorých približujú staré tradície nacvičujú aj tance, s ktorými vystupujú aj po okolitých obciach. „Je dôležité, aby sa staré zvyky zachovali,“ zdôrazňuje čiperná sedemdesiatnička Agnesa Šedivá. Podľa nej život v minulosti nebol ľahký, ale ľudia sa stretávali, spievali, tancovali.


Sú hrdými rodákmi

V Dolnej Súči pôsobilo a narodilo sa veľa významných osobností.

SkryťVypnúť reklamu

Popri Jánovi Mautnerovi, rektorovi košického gymnázia, etnológovi Jánovi Lacovi či herečke Ružene Porubskej, z tejto obce pochádzal aj Pavol Čičo, majster športu v akrobatickom lietaní a mnohí ďalší.

K súčasným významným rodákom patria najmä bratia Ján, Alojz a Anton Podolákovci, režisér Stanislav Oriešek, akademický sochár Peter Oriešek a súrodenci Rudolf a Jozef Olišovci, obaja pôsobiaci ako rímskokatolícki kňazi.

Pri príležitosti osláv 800. výročia obec udelila obec cenu starostu a čestné uznania takmer štyridsiatim rodákom.

„Vyberali sme staršiu vekovú kategóriu s prihliadnutím na ich zásluhy a reprezentáciu obce,“ upresnila Majerská.

Medzi významných rodákov patrí aj Karol Dvorák. I keď pôsobí v Bratislave viac ako 36 rokov, jeho korene sú stále pod Krásinom. „Je to anonymné mesto, nemám tam známych, ktorých dlhodobo poznám,“ vysvetlil riaditeľ výskumného ústavu energetiky a predseda regulačného úradu, ktorý momentálne pracuje pre ministerstvo financií. „V Súči mám tých, s ktorými som vyrastal, a to je vyššia hodnota,“ doplnil o obci, kam sa vracia minimálne raz do mesiaca.

SkryťVypnúť reklamu

Najvýznamnejším rodákom Dolnej Súče je podľa starostu univerzitný profesor Ján Podolák, ktorý do svojho rodiska zavíta aspoň raz do roka. „Chodím sem za priateľmi a bratmi,“ uviedol osemdesiatnik, ktorého nedávno ocenil štátnym vyznamenaním prezident republiky.
V obci žil prvých dvadsať rokov, kvôli štúdiu odišiel do Bratislavy, kde je dodnes. Vyštudovaný etnograf a historik pôsobil 40 rokov na filozofickej fakulte Univerzity Komenského, neskôr pracoval v kancelárii prezidenta a úrade vlády. „Keď som si chcel už odpočinúť, začal som spolupracovať na zriadení Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave,“ spomína bývalý rektor tejto školy.

Vedcovi a spisovateľovi v týchto dňoch vychádza jeho dvadsiatapiata kniha. Vo svojich dielach sa venoval najmä dejinám poľnohospodárstva, pastierskej kultúre, či monografiám obcí. I keď ako priznáva, na zachytenie rodnej obce nemal zatiaľ čas, no vraj jeho posledná kniha bude tá o Dolnej Súči.


Z histórie obce

Prvá písomná zmienka pochádza od župana Tomáša

Obec Dolná Súča leží na západ od Trenčína v horskom prostredí moravsko-slovenského pomedzia, v údolí potoka Súčanka obklopenom zelenými stráňami a pohorím Bielych Karpát. Vápenaté bralo Krásin nachádzajúce sa nad obcou, bolo zapísané do zoznamu území európskeho významu Natura 2000. Obec má v súčasnosti 2916 obyvateľov a patria k nej dve osady Polníky a Repákovci.

Archeologické nálezy v podobe črepov keramiky a popolníc, kostí a rozličných úlomkov siahajú na tomto území do strednej až mladšej doby bronzovej, ktorá bola 1500 až 700 rokov pred Kristom. Tie sú dôkazom, že na tomto území žili ľudia lužickej kultúry.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1208, o čom svedčí listina nitrianskeho župana Tomáša, ktorý spomína pusto osídlenú zem Sucza. Zem nazývanú Sudczan, daroval v roku 1244 kráľ Béla IV. trenčianskemu županovi Bogomírovi. V darovacej listine v časti týkajúcej sa Súče sa píše: „My teda za jeho vernosť a zásluhy udeľujeme mu ako odmenu z našich majetkov istú pustú zem na hranici Poľska, neobývanú, jemu a jeho potomkom do trvalého užívania a ešte druhú zem, zvanú Sudczan na hraniciach Moravy.“ V tejto listine sa spomína aj hrad Szuczan, ktorému od svojho vzniku patrila Dolná Súča, kedysi nazývaná Veľká. Hornú Súču volali Pustou a najstaršia listina, kde sú spomínané obe obce je z 11. júna 1439.
Osobitný úsek dejín Dolnej Súče tvorí obdobie panovania zemepánov Jána a Rafaela Podmanických, nazývaných lúpežní rytieri. Po smrti Rafaela sa všetky obce súčanského hradu začlenili do Trenčianskeho panstva. V 16. storočí sa jeho vlastníkom stal Štefan Ilešházi. Závislosť obyvateľov obce od panstva sa skončila až zrušením poddanstva v roku 1848. O dva roky na to došlo k vymeraniu katastrálneho územia dnešnej Dolnej Súče, pričom mapy chotára a lesov sa dodnes nezmenili.

Obyvateľstvo Dolnej Súče sa zaoberalo prevažne roľníctvom. Klčovali lesy a obrábali aj málo úrodné políčka v strmých svahoch. Keďže ich život v 19. storočí nebol ľahký, v snahe vyrovnať sa s ťažkými prírodnými a hospodárskymi podmienkami sa naučili byť v mnohom sebestační.

Najčítanejšie na My Trenčín

Inzercia - Tlačové správy

  1. Contact Center Hub a Ncontactcenter od NFON
  2. Volkswagen ID.5 prináša nový softvér aj pre staršie modely
  3. Do čoho sa oplatí investovať, aby ste ušetrili na energiách?
  4. Šprintérsky duel IONIQ 5 vs i30 N Performance má víťaza
  5. MS v hokeji: TV Tipsport + špeciálna kurzová ponuka!
  6. Obnovené lety do Marsa Alam. Po dvoch rokoch opäť víta turistov
  7. Odišlo už štvrť milióna mladých ľudí. Má Slovensko budúcnosť?
  8. Princípy ostávajú, nástroje sa menia
  1. Garmin vyrobil cykloradar Varia RCT715 s bezpečnostnou kamerou
  2. Obľúbená pracovná agentúra Work Service nezmizla
  3. Župné mestečko ovládne krajské mesto aj celý Abov. Už zajtra
  4. 5 najčastejších chýb pri zateplení šikmej strechy: vyhnite sa im
  5. Aké typy cukrovky poznáme?
  6. Biele srdce putovalo aj do Nemocnice AGEL Košice-Šaca
  7. Potrebujete tichú kosačku? Vsaďte na aku verziu!
  8. Čo by ste mali vedieť o ročnom vyúčtovaní spotreby tepla a vody?
  1. Obnovené lety do Marsa Alam. Po dvoch rokoch opäť víta turistov 7 314
  2. Odišlo už štvrť milióna mladých ľudí. Má Slovensko budúcnosť? 7 177
  3. Do čoho sa oplatí investovať, aby ste ušetrili na energiách? 5 895
  4. Príliš veľa vitamínov škodí zdraviu, majte ich pod kontrolou 1 405
  5. 5 najčastejších chýb pri zateplení fasády: zabráňte im 1 356
  6. Doplaťte tisíce. Ako bojovať s podrazmi developerov? 1 298
  7. Šprintérsky duel IONIQ 5 vs i30 N Performance má víťaza 1 222
  8. MS v hokeji: TV Tipsport + špeciálna kurzová ponuka! 1 073

Blogy SME

  1. Iveta Bakitová: Tarragona a ešte pár cestovateľských tipov na Costa Dorada v Španielsku
  2. Natália Šepitková: V Dánsku podpísali európski lídri významnú dohodu, ktorá zníži závislosť Európy od ruského plynu
  3. Aliancia NIE RAKOVINE: Ideme za vami - Turné NIE RAKOVINE 2022
  4. Vladimír Hatara: Prečo je politika odporná
  5. Dana Janebová: Keby bol človek ako svetlo
  6. Marek Mačuha: Heger ide proti svojmu vládnemu programu
  7. Kristína Jakubičková: Ako sa hádať na úrovni alebo prečo sa neuchýliť k invektívam najhrubšieho zrna
  8. Ivan R. V. Rumánek: Slovenské korene Josefa Abrháma
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť I) 20 760
  2. Vladimír Benčík: Zvitky od Mŕtveho mora - boli napísané pred 2000 rokmi, predpovedajú apokalypsu? 9 943
  3. Jana Melišová: Pomalý pád na Wall Street sa zrejme ešte neskončil 9 200
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť II) 5 932
  5. Jana Melišová: Skutočná cena za vojnu 4 130
  6. Ivan Beňovič: Sankcie voči oligarchom vojnu na Ukrajine nezastavia 4 086
  7. Miroslav Kocúr: Pápež sa pomýlil 3 953
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925) 3 109
  1. Jiří Ščobák: Vydrží Rusko dlhú ekonomickú vojnu? Nevyčerpajú sa spojenci?
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
  3. Jiří Ščobák: Mohu zemřít, ale nebudu žít jako otrok
  4. Jiří Ščobák: Sú reformy Igora Matoviča (zvýšené prídavky na deti a daňové bonusy pre pracujúcich rodičov) dobrý nápad?
  5. Jiří Ščobák: Jaká je situace na linii dotyku? Pomůže Rusku mobilizace?
  6. Adam Valček: Pri čudnom zákroku na súde sa NAKA pokúšala zmocniť utajených dokumentov
  7. Jiří Ščobák: Sluha národa: Recenze 1. řady seriálu s Volodymyrom Zelenskym
  8. Jiří Ščobák: Čo robiť, aby sme sa nezbláznili z inflácie? Máme infláciu riešiť?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

Nemšovskí policajti riešili opitého 39-ročného cyklistu, ktorý na bicykli kľučkoval ulicami mesta.


SITA 6 h
Ilustračné foto.

Súčasná výška dôchodkov núti seniorov nakupovať len to najpotrebnejšie a najlacnejšie.


6 h
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.

Kolíková podala návrh na začatie disciplinárneho konania proti sudkyni v novembri 2020.


TASR 8 h

Štvrtú živú diskusiu zo štúdia denníka SME v rámci projektu Závislosti inak bude moderovať Šarkan – Peter Novák.


16. máj

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Vytvárame si obrovský problém, hovoria lesníci.


18. máj

Žilinský samosprávny kraj zaplatí za opravu vozovky v záručnej dobe z vlastných zdrojov sedemstotisíc eur.


18. máj

Spoločnosť West Media podpísala dlhodobú nájomnú zmluvu na 15 hektárové pozemky.


9 h

Spoločnosť PEX spolupracuje aj s FBI.


18. máj

Blogy SME

  1. Iveta Bakitová: Tarragona a ešte pár cestovateľských tipov na Costa Dorada v Španielsku
  2. Natália Šepitková: V Dánsku podpísali európski lídri významnú dohodu, ktorá zníži závislosť Európy od ruského plynu
  3. Aliancia NIE RAKOVINE: Ideme za vami - Turné NIE RAKOVINE 2022
  4. Vladimír Hatara: Prečo je politika odporná
  5. Dana Janebová: Keby bol človek ako svetlo
  6. Marek Mačuha: Heger ide proti svojmu vládnemu programu
  7. Kristína Jakubičková: Ako sa hádať na úrovni alebo prečo sa neuchýliť k invektívam najhrubšieho zrna
  8. Ivan R. V. Rumánek: Slovenské korene Josefa Abrháma
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť I) 20 760
  2. Vladimír Benčík: Zvitky od Mŕtveho mora - boli napísané pred 2000 rokmi, predpovedajú apokalypsu? 9 943
  3. Jana Melišová: Pomalý pád na Wall Street sa zrejme ešte neskončil 9 200
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť II) 5 932
  5. Jana Melišová: Skutočná cena za vojnu 4 130
  6. Ivan Beňovič: Sankcie voči oligarchom vojnu na Ukrajine nezastavia 4 086
  7. Miroslav Kocúr: Pápež sa pomýlil 3 953
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925) 3 109
  1. Jiří Ščobák: Vydrží Rusko dlhú ekonomickú vojnu? Nevyčerpajú sa spojenci?
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
  3. Jiří Ščobák: Mohu zemřít, ale nebudu žít jako otrok
  4. Jiří Ščobák: Sú reformy Igora Matoviča (zvýšené prídavky na deti a daňové bonusy pre pracujúcich rodičov) dobrý nápad?
  5. Jiří Ščobák: Jaká je situace na linii dotyku? Pomůže Rusku mobilizace?
  6. Adam Valček: Pri čudnom zákroku na súde sa NAKA pokúšala zmocniť utajených dokumentov
  7. Jiří Ščobák: Sluha národa: Recenze 1. řady seriálu s Volodymyrom Zelenskym
  8. Jiří Ščobák: Čo robiť, aby sme sa nezbláznili z inflácie? Máme infláciu riešiť?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu