Selec. Polícia dostala anonymné udanie. Keď ho prišli preveriť, skutočne našli v chalupe pod lesom tri štvortýždňové sŕňatá. Srnčekov Dominika, Čvirika a Filipa sa 71-ročný dôchodca ujal po tom, čo prišli o svoje matky. Podľa Jána Mičica z Okresného riaditeľstva policajného zboru v Trenčíne mu za neoprávnené prechovávanie zvierat na svojom pozemku v prípade preukázania viny hrozí trest do dvoch rokov. Ako dodáva, nejde o bežný trestný čin a budú sa k nemu vyjadrovať odborníci, no môže ísť iba o neznalosť zákona. „Nájdenú zver treba odovzdať poľovnému združeniu, je vlastníctvom štátu“ zdôraznil. Beták sa o mláďatá zodpovedne stará, trikrát do dňa ich kŕmi kozím mliekom, no až vyšetrovanie potvrdí, či išlo v jeho prípade o lásku ku prírode, alebo ich chová na iné účely.
Prvou srnkou bola Šmudla
Raritným prírastkom do rodiny Vincenta Betáka, ktorý sa do chaty za Selcom utiahol po smrti manželky, bola Šmudla. Srnčie mláďa našiel pred niekoľkými rokmi opustené a zranené v lese, a tak sa ho ujal. Vychoval z nej krásnu srnku, ktorú obdivovali všetci okoloidúci turisti aj domáci. „Bola úžasne prítulná,“ spomína na „krásavicu“, ktorá sa po jeho rozľahlej záhrade preháňala spoločne s dvomi kaukazskými ovčiakmi Mášou a Putinom. „Ak mala kliešťa, vedela mi to naznačiť a nechala si ho vytiahnuť pinzetou,“ spomína. Keď Šmudla dospela, zrejme sa jej zacnelo za lesom a cez otvorenú bránu ušla. „Veľmi sme za ňou plakali, tri noci som nechal otvorenú bránu, keby sa chcela vrátiť.“
V máji pribudol Dominik
Už si dôchodca myslel, že milovanú srnku nikdy znova neuvidí, keď sa v januári tohto roku vrátila. Nevyzerala, že by hladovala. „Vedela, že tu jej bolo dobre,“ vysvetľuje si Šmudlin návrat domov. Na krásavicu čakala doma už kukurica, seno aj zemiaky. Keď v máji začali chodiť popred Betákovu chatu do lesa turisti, vytiahol ho ku bráne mocný psí štekot. „Zbadal som rodinku s košíkmi s hríbami, no v jednom mali malú srnku. „Vraj ju našli opustenú na ceste, tak ju zobrali so sebou,“ vysvetľuje dôchodca, ktorý rodinu za tento čin vraj pokarhal. „Mali ju nechať tam, určite tam mala matku, ale keďže nevedeli čo s ňou, ponúkol som im, že sa o ňu postarám,“ pokračuje. A tak Šmudla už nebola sama. Srnka dostala meno Dominik a pre neho Beták kupovať kozie mlieko, ktoré mu vraj veľmi chutí. Niekoľko týždňov nato však zistil, že za Šmudlinou moletnou postavou nie je len dobrá strava a zakrátko sa v chate pod lesom narodili dve mláďatká.
Siroty Filip a Čvirik
Prvotná radosť Vincenta Betáka však netrvala dlho. Šmudla po pôrode stále krvácala a jedného rána ju našiel pri deťoch Filipovi a Čvirikovi mŕtvu. Strašný pocit vystriedal strach o mláďatká, ktoré ležali schúlené a piskotom volali matku. V kŕmení srnčiat nebol začiatočníkom, a tak začal kupovať viac kozieho mlieka. Sprvu však záchrana „potomkov“ nevyzerala nádejne. „Keď necítili matkine teplo, nechceli jesť,“ spomína na krehučké sŕnčatá s nožičkami ako slamky. „Boli slabé, potkli sa aj o steblo trávy,“ usmieva sa pyšný „otec“, za ktorým trojica nezbedníkov dnes uteká, hneď ako zakričí „mliečko“. Zo špeciálnej fľaše ťahajú trikrát denne ako o život, vyžadujú si popritom hladkanie. „Ak sa o polhodinu oneskorím, idú hľadať cecíky psom,“ smeje sa náhradný otec, ktorý ešte pred pár dňami vstával k mláďatám aj o polnoci. Keďže svoje ratolesti veľmi ľúbi a ako tvrdí, sú jeho rodinou, osočovanie anonyma, podľa ktorého si chová srnky na mäso, ho zranili. „Ako by som im mohol ublížiť,“ rozhorčuje sa Beták, ktorý v živote zabil iba raz - sliepku. „Divinu nemusím a ak by som aj chcel, tak na to kilo mäsa mám peňazí dosť,“ zdôraznil. Uvedomuje si, že zrejme neohlásením srnky spravil chybu, ale o tom že má srnku, vedeli vraj všetci aj na Lesnej správe. Beták sa viac ako možného väzenia bojí, že mu srnčekov odoberú. Za srnčekov je ochotný zaplatiť čokoľvek. „Ak môžu lesníci odpredať zastrelenú zver, tak nech mi predajú živú.“ Hoci ráta s tým, že srnčekov podobne ako ich matku v prípade túžby po lese nechá ísť, dnes do nebezpečnej prírody nemôžu. „Sú naučené na psa, na ľudí, mohol by im niekto ublížiť,“ obáva sa.
Chcú ich vrátiť do prírody
Ľuboš Balušík z Lesnej správy v Selci potvrdil, že o srnke pri Betákovej chalupe vedel niekoľko rokov. No ako tvrdí, je jedno, či ide o dobrý alebo zlý úmysel, v tomto prípade došlo k opakovanému porušeniu zákona. Kvôli raritnému prípadu si naštudoval okolnosti chovu divej zvery a zistil, že nie je majetkom nikoho, ani štátu. Lesník tvrdí, že pytliactvom nie je iba zabitie zveri. „Ide o akékoľvek narábanie so zverou.“ Podľa neho ani lesníci nemajú právo dlhodobo chovať divé zvery. Môžu ju iba odchytiť, aklimatizovať a vypustiť do voľnej prírody. I keď je to podľa neho paradoxné, že sa môžu v domácnosti chovať rôzne exotické druhy, no zver z územia Slovenska nie. „Je to možné iba v špeciálnych oborách alebo v zoologickej záhrade,“ doplnil. O Betákove srnčeky sa podľa zákona musia postarať lesníci. Na to si však musia vybudovať priestory.
Zatiaľ môžu zostať na chate
Dovtedy, pokým sa nájde miesto a ľudia schopní sa srnčekom venovať tak, ako dôchodca, môžu zostať v chate pod lesom. „Tam je im dobre,“ pripustil Balušík, ktorí plánuje mláďatá na jeseň, najneskôr na jar vypustiť späť do lesa. „Ak by bola tuhá zima, mohli by zahynúť,“ vysvetlil lesník. Uvedomuje si aj problém spôsobený zníženou plachosťou srnčekov. „Chceme sa pokúsiť o aklimatizáciu,“ upresnil Balušík, podľa ktorého srna nepatrí do záhrady, ale do lesa. „Ak niekto nájde v lese mláďa, v žiadnom prípade by ho nemal brať so sebou,“ zdôraznil lesník. Podľa neho je malá šanca, že by bolo sŕňa skutočne opustené. Stáva sa tak skôr iba pri kosení polí, keď stroj usmrtí srnu. „Väčšinou sa matka skrýva za kríkom a čaká, kým nepriatelia odídu,“ pokračuje Balušík. Ak sa ľudia chcú ubezpečiť, že sŕňa má svoju matku, mali by sa vzdialiť. „Ak by sa tá dlhšie nevracala, mali by upozorniť lesníkov a tí majú povinnosť sa o mláďa postarať,“ dokončil.