TRENČÍN.Zároveň jeho syn Jaroslav prezentoval v rámci cyklu Poznávame Trenčanov svoju novú publikáciu s názvom Karol Pádivý v spomienkach a dokumentoch. Kniha je podľa jej autora životným príbehom chudobného chlapca z Českomoravskej vysočiny, ktorého život nebol ľahký. Tým, že využil dar, ktorý dostal, sa stal v živote úspešný a mimoriadny. „Z mojej strany som splnil povinnosť syna zachovať otcov príbeh a to, čo zo svojho nadania vytvoril,“ uviedol Pádivý.
Pri jej písaní som zistil, že hoci sme spolu žili dvadsaťpäť rokov, nevedel som mnoho vecí o jeho živote, diele, rodine a pôsobení. Pre mňa to boli veľmi objavné cesty do minulosti.“
Pádivý o svojej rodine nikdy nehovoril
Samotná kniha je rozdelená na kapitoly podľa toho, ako plynul života Karola Pádivého a obsahuje aj kompletne spracované hudobné dielo. Ako povedal autor publikácie Jaroslav Pádivý, najviac sa zapotil pri popisovaní rodného kraja, jeho detstva a života, pretože otec o svojej rodine nerozprával.
„Dlho som pátral po tom, odkiaľ pochádza. Zistil som, že je to dedinka Cejle neďaleko Jihlavy,“ povedal. V ďalšej kapitole píše Pádivý o mladosti a školských letách svojho otca v Jihlave. Ako devätnásťročný sa Karol Pádivý dostal do Rumunska, kde pôsobil ako vojenský muzikant za žold. Pohodlný život dospievajúceho mladíka o rok neskôr musel vymeniť za tvrdú realitu vo vojenských kasárňach pri trenčianskej stanici, kam narukoval ako vojak samostatnej služby.
Tam sa dostal k vojenskej hudbe a v armáde vytrval tri roky. Potom sa stal skladníkom vo veľkoobchode so sklom, kde sa neskôr vypracoval na prokuristu a založil si vlastný obchod. Po znárodnení majetku začal Karol Pádivý pracovať vo vydavateľstve a publikoval literatúru, ktorá sa venovala rozvoju dychovej hudby.
Až v roku 1940 ho oslovili, aby učil učňov hrať na dychové nástroje. Založil a viedol osemdesiatčlenný orchester, ktorý bol pravdepodobne najväčší v Európe.
Zúčastnení si aj zaspievali
„Aj z textu knihy cíti čitateľ hlbokú citovú väzbu medzi synom a otcom a jeho oddanosť k otcovskému dielu,“ uviedol na krste knihy režisér Peter Oravec. Históriu milovaného mesta netvoria iba hradné múry a historické budovy, ale aj životné osudy jeho obyvateľov. Karol Pádivý patril medzi výnimočných občanov a vydaním knihy sa jeho životný príbeh zachováva,“ dodal.
Podujatie spestril Jaroslav Pádivý hrou na klavír a na originálne husle, ktoré patrili jeho otcovi a zahral na nich Peter Baláž. Spoločne interpretovali Pádivého valčíkový šláger Hraj, muziko, hraj, ktorý sa naposledy hral v roku 1938 v mestskej kaviarni na Mierovom námestí v Trenčíne. „Husle boli vyrobené v Rumunsku v roku 1917. Nikdy som však nepočul, aký majú zvuk. Môj otecko, vyhovárajúc sa na to, že má mäkké prsty, odmietol svojim deťom hrať. Nedávno, keď si na nich zahral Peter Baláž, ma husle rozplakali. S obrovským dojatím som počúval ich zvuk.“
Aby autentickosť nespočívala iba v čare husiel, Jaroslav Pádivý sa zúčastnených rozhodol potešiť hrou z nôt, ktoré napísal svojím rukopisom jeho otec pre vtedajšieho klaviristu. Účastníci prezentácie si spolu s Pádivým a Balážom zaspievali ešte aj ďalšie piesne.
