NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Deti absolvovali až desať súťažných disciplín, odkiaľ si za úspešné splnenie odnášali finančné bonusy. Tie sa v ich rukách už onedlho menili na vytúžený tovar zakúpený v jednodňovom obchode. Tu za symbolické papierové peniaze nakupovali plyšové hračky, prstienky, píšťalky, perá, loptičky skákalky, ale aj publikácie o meste, prívesky či sladkosti všetkého druhu za neuveriteľne nízke ceny. „Takúto akciu sme zorganizovali už po piatykrát. V deťoch je vrodená súťaživosť, túžia byť odmeňované. Za niečo, čo si samé získajú, môžu dokonca aj samostatne nakupovať. Je to jeden z najkrajších dní v škole. Keď sme sa do toho v roku 2003 pustili prvýkrát, báli sme sa, že ten súťažiaci dav ani nezvládneme. Dnes vidíme, že deti sú neuveriteľne disciplinované a vžité do súťažných disciplín,“ povedala jedna z hlavných organizátoriek akcie Jana Tlstovičová. Tá s pomocou kolegýň zostavuje tento „deň hier“ z výberu najúspešnejších súťažných disciplín, ktoré za roky pedagogickej praxe získala z viacerých podujatí.
„Zarobiť“ na vytúžené výhry mohli súťažiaci lezením a šplhaním na indiánskom lane, lovením drevených rybiek, hádzaním loptičiek do otvorených úst veľkej včely, ale aj na terče so šípkami, nosením predmetov štvornožky na chrbte, aj za cviky so zaviazanými očami a rôzne ďalšie hry, „Najviac sa mi páčilo hádzanie loptičiek do zásobníkov na vajíčka. Získala som až tridsať korún a kúpila si prstienok. Túžim ešte po peknej ceruzke,“ pochválila sa sedemročná druháčka Kristínka Honeková.
Zo štvrtáka Matúša Farkaša sa stal naopak veľký maškrtník. „Páčilo sa mi hádzanie ťažkého vrecka na asfaltový terč na zemi. A chodil som si kupovať lízanky. Tie mám totiž veľmi rád,“ povedal s veľkým úsmevom. Z jeho spolužiaka Matúša Arbeta bol dočasný Indián. Počas štvrtkového dopoludnia sa mu najviac páčilo lezenie na lane. „Získal som až osemdesiat bodov. Najviac som zarobil zhadzovaním kolkov. A nakúpil som si skákajúce loptičky.“
Z učiteliek prvého stupňa sa tak na jeden deň stali úspešné predavačky s množstvom zákazníkov. „ Na začiatku sa najlepšie predávali cukríky a sladkosti. Tie boli najlacnejšie. Chlapci si vyberali najviac perá, píšťalky a prívesky. Dievčatám sa páčili náušničky. Tretiaci a štvrtáci majú už po minuloročných skúsenostiach vybudovanú stratégiu. Najskôr veľa súťažia, získajú dosť „financií“ a radšej si kúpia menej, ale hodnotnejších vecí. Maličkí prváčikovia získali dve korunky, a hneď sa vydali na „nákupy“,“ dodala na záver jedna z predávajúcich učiteliek Helena Klčovská.