Zároveň sa poteším, že všetci ostatní na našej planéte od Grónska po Patagóniu ostareli rovnako. Paráda. Aspoň nejaká spravodlivosť.
Tak som sa teda zase o štvrtej zobudil a zapol som slovenskú zásuvkovú televíziu. Na prvom programe sa v anonymnej maštali vyskytovala akási baba. Na rozdiel od exministra Jureňu nebúchala päsťou po stole, ale nadŕdala si pred kamerou mimoriadne vyvinuté pľúca.
Neskôr sa prepracovala až k „tangáčom“, ale vtedy sa záznam skončil informáciou, kam treba telefonovať a koľko bude telefonát stáť včítane dépéháčky. A tak som prepol na druhý program slovenskej verejno – právnej zásuvkovej televízie. Tam vysielali porno najhrubšieho zrna. Znalci najtvrdšej pornografie používajú výraz „hard core“. Bežal totiž záznam z predošlého rokovania nášho zákonodarného zboru. V tom pôvodnom pornografickom filme jeden občan ukazoval prostredníkom hore, čím naznačoval, že má záujem o poskytnutie istých nemanželských služieb. V parlamente pre zmenu vztýčeným alebo prevráteným palcom naznačovali lídri kolegom ako majú hlasovať. Palec hore rovná sa „za“, palec dolu „neopováž sa za“.
Tento týždeň som zriadil podobné hlasovanie aj u nás doma. Keď manželka predniesla návrh na špenátový prívarok s vajcom, ukázal som synom palcom dolu. Návrh neprešiel. Keď ponúkla čínske kuracie prsíčka ukázal som palcom hore. Návrh prešiel jednohlasne. Tomu sa povie panvicová parlamentná demokracia. Palcom dolu skončí pravdepodobne aj kyslá šalátová polievka, (ľudovo „vechťovica“), či restovaná krupica (ľudovo „divé broky“). Palcom dole už dávnejšie skončil aj „granadýrmarš“.
Naša kuchynská demokracia sa tak prepracovala k vrcholu bájneho Olympu. Dokonca vyššie, lebo na rozdiel od parlamentu je u nás doma kuchynsko – šporheľtové hlasovanie verejné a sú prípustné aj vecné pripomienky typu: „No dobre, ale kto to bude potom žrať?“ Veta: „Kto to ale bude žrať?“ sa volá faktická poznámka. Načim poznamenať, že náš najspravodlivejší sa hrdí svojou perfektnou znalosťou anglického jazyka. No, buď ako buď. Lenže pri obhajobe svojho nemenovaného ministra financií vytrvalo používal výraz Dží end Tý. Pritom „Dží“ je v angličtine „Gé“, nie „Jé“. Opäť jedno čaro nechceného.
Dnes budeme doma hlasovať o francúzskych zemiakoch. Dúfam, že prejdú, lebo ja mám palec nachystaný smerom hore. Dokonca si myslím, že tentoraz prejdú francúzske krumple úplne jednohlasne. Končím, lebo musím ísť kúpiť klobásu.