Piatok, 4. december, 2020 | Meniny má Barbora, BarbaraKrížovkyKrížovky

Vodička autobusu Zdenka miluje dopravné zápchy v Trenčíne

DVADSAŤSEDEMROČNÁ USMIEVAVÁ optimistka Zdenka z Chocholnej už viac ako mesiac bezpečne vozí svojich pasažierov autobusovými linkami po celom Trenčíne. Spolu s ďalšou vodičkou tvoria mladé ženské zastúpenie sedemdesiatsedemčlenného trenčianskeho „emhádéčko

(Zdroj: Barbora Kaššovicová)

vého“ tímu. Vodiči ich vraj prijali ako príjemné osvieženie kolektívu.

Čím ste chceli byť, keď ste boli malá?
- Namiesto s bábikami som sa vždy hrala s autíčkami. Rodičia mi vtedy hovorili, že som mala byť chlapec. Odmalička som sa túžila stať šoférkou, „šoférčina“ bola odjakživa mojím snom. Kamión ani taxík nemusím, bavia ma autobusy a osobné autá.

Odkedy máte vodičský preukaz?
- Spravila som si ho hneď po osemnástke. Odvtedy chodím každý deň autom bez nehody. Aj preto som sa rozhodla jazdiť na autobuse.

Skryť Vypnúť reklamu

Aké zamestnanie ste mali predtým?
- Najprv som pracovala ako predavačka. Potom som bola doma so synom, ktorý má teraz sedem rokov. Po skončení materskej som začala podnikať. Podnikám dodnes, ale len popri „autobusárčine“.

Kedy skrsol nápad stať sa vodičkou autobusu?
- Vždy som veľmi túžila mať sedemmiestne osobné auto, aby som mohla voziť viac ľudí. Otec povedal, že na to nemáme, ale že na vodičský preukaz skupiny D máme. Spýtal sa ma, či to chcem vyskúšať. Pravdaže som chcela. Zaplatil mi vodičák, kúpil mi auto, aby som mala ako chodiť do práce a už to išlo. Do SAD-ky ma vzali bez problémov a ja som sa do tej práce zaľúbila.

Aké boli prvé dni jazdenia?
- Bolo to super, len som si nedokázala predstaviť plný autobus ľudí. Hneď v prvý deň sa mi ako naschvál do vozidla „nasáčkovali“ dve školy. Bol to ale skvelý pocit.

Skryť Vypnúť reklamu

Povolanie vodiča je vraj poslaním. Je to však určite aj veľká zodpovednosť.
- Hovorí sa, že jednou nohou v hrobe a druhou v krimináli. Ale všetko sa dá zvládnuť, keď sa chce a keď to baví. Mňa to baví a je to, dúfam, vidno. Jazdím stále s úsmevom. Kolegovia sa mi smejú a pýtajú sa, prečo chodím stále usmiata. Mne je však smiešne, ako sa ľudia čudujú, keď vidia babu za volantom. Reagujú však väčšinou pozitívne. Stretla som sa len s jednou negatívnou reakciou, keď som zle zaparkovala a chodci museli spraviť jeden krok navyše.

Ako na vás zareagovali vaši mužskí kolegovia?
- Privítali ma takmer doslova s otvorenou náručou. Vraj sme s kolegyňou pre nich príjemným osviežením. Sme perfektný kolektív. Čakala som, že budú ukazovať prstom a smiať sa, že som žena. Nič také sa nestalo. Dokonca sa zdravíme, keď sa míňame na autobusoch, niekedy aj dvadsaťkrát za deň. Často si aj blikáme na pozdrav.

Skryť Vypnúť reklamu

Vaša jediná kolegyňa jazdí na autobuse už rok. Predtým nebola v Trenčíne dlho žiadna autobusárka. Prečo to tak podľa vás bolo?
- Niekto žene verí, niekto nie. Ja si však myslím, že ak sa niečo má stať, tak sa to stane aj chlapovi. Mnoho situácií je nepredvídateľných nielen pre ženy, ale aj pre mužov.

Povzbudili by ste aj ďalšie ženy, aby vyskúšali takúto prácu?
- Určite áno. Stretla som sa aj s takými, ktoré by si to veľmi chceli vyskúšať. Ten, kto sa bojí, túži a neskúsi to, sa k nám nikdy nepridá. Ak by však nabrali odvahu, určite by zostali.

Vy ste začali jazdiť hneď na nových autobusoch, alebo ste si vyskúšali aj tie staršie?
- Jazdila som aj na starých autobusoch a musím povedať, že je to veľký rozdiel. Tieto nové sú aj pre jednonohých, majú len dva pedály a automatickú prevodovku, takže sa riadia samé. Vy len točíte volantom a brzdíte. Je to fajn, ale dala by som prednosť manuálnej prevodovke. Som na ňu zvyknutá z auta. Teraz, keď vystúpim z autobusu a nasadnem do auta, tak mi motor „zdochne“ skoro na každej križovatke (smiech). Aj na mašinky na vydávanie lístkov som si zvykla. Pol dňa boli problémy a potom už v pohode.

Akí sú cestujúci?
- Sú milí a príjemní. Správajú sa slušne a ešte som neprišla do vážnejšieho konfliktu. Ak by sa im aj niečo nepáčilo, majú veľa možností, chodí veľa autobusov...

Zaregistrovali ste aj takého cestujúceho, ktorý chodí až „priveľmi pravidelne“ vašou linkou?
- Postrehla som jedného pána, ktorý cestuje často, keď mám službu. Akoby ma vyhľadával, ale možno je to len náhoda. Neprekáža mi to však. Možno len čaká na príhodnú chvíľu, keď spravím chybu, aby si jazdu autobusom mohol vyskúšať.

Nie je to stereotypné stále jazdiť tou istou trasou?
- Každú chvíľu mám inú trasu. Zdá sa mi, že v tejto robote veľmi rýchlo ubieha čas. Možno práve preto, lebo nie je nudná a je tu veľká voľnosť. Vôbec mi nevadia zápchy. Milujem, keď sú kolóny, vôbec ma neznervózňujú. Vtedy sa bavím na ostatných šoféroch, ako reagujú a akí sú to „nerváci“. Jediné, čo mi vadí, je jedna úzka ulička v Kubrici . Problém vzniká vtedy, keď sú tu autá zaparkované do cesty. Vtedy je takmer nemožné prejsť tade automobilom, nieto autobusom.

Máte svoju najobľúbenejšiu trasu?
- Možno sa to bude zdať čudné, ale je to spoj číslo osemnásť. Neviem si však vysvetliť, prečo sa mi páči.

Nenapadlo vás vyzdobiť si autobus klasickými vodičskými suvenírami?
- Ešte nemám pevnú linku, ktorá spočíva v tom, že vodič má jeden autobus a jednu trasu. Inak by som si ho určite vyzdobila plyšovými zvieratkami, zástavkami alebo cédéčkami.

Vedeli by ste opraviť autobus?
- Keby som mohla, dokázala by som si odmontovať koleso. Ale neviem, kto by mi ho vytiahol, pretože ženy môžu zdvíhať len pätnásť kilogramov. Koleso váži cez sedemdesiatpäť. Ženy nemajú povolené opravovať autobus. Nemôžem sa hrabať ani v elektrike. Akurát si môžem vymeniť poistky. My, ženy, nemusíme robiť nič. Keď stojím s autobusom, tak mi všetci ostatní volajú, či nepotrebujem pomôcť. Chlapi sa správajú naozaj gentlemansky.

Sú vodičské uniformy aj pre ženy?
- Nemáme predpísané žiadne oblečenie, ale dodržiavame kultúru modrej farby, aby sme neboli krikľaví. Chalani majú modré košele, pre nás ich ešte len dali šiť. Nerátali s tým, že do podniku prídu štíhle ženy (smiech). Nové oblečenie by sme mali dostať už onedlho.

Stalo sa vám ako vodičke aj nejaké faux-pas?
- Hneď prvý týždeň, keď som bola v záučnej dobe, som mala konečnú stanicu jazdy na Východnej ulici. Ja som išla veselo na opačnú stranu sídliska. Cestujúci ma slušne upozornili, že som mala zabočiť. Boli to slušní ľudia a navigovali ma uličkami sídliska pomedzi paneláky tak, aby sme došli k správnej zastávke.

Počkáte na autobusovej zastávke na dobiehajúceho človeka?
- Povinnosťou ľudí je stáť na zastávke aspoň štyri minúty pred napísaným odchodom autobusu. Tieto veci však záležia na samotných vodičoch. Keď uvidím v spätnom zrkadle, že niekto dobieha, počkám ho, aj keď už meškám. Jazdiť sa dá aj so srdcom, ale ľudia to niekedy zneužívajú.

Ako sa vám jazdí večer a v noci, keď je tma?
- Nie je to tak zaujímavé, ako cez deň, keď je na cestách veľa áut. Najviac ma baví jazdenie od druhej do piatej poobede, keď si postojím v kolónach. Rozmýšľala som aj nad jazdením prímestskými linkami, ale tam by som taký zážitok z prepchatého mesta nemala. Ani v živote sa nikam neponáhľam. Kým som na svete, musím si užívať a brať veci také, aké prídu.

Čomu sa venujete vo svojom voľnom čase?
- Najradšej upratujem a varím. Väčšinou robím pokusy alebo varím experimentálne z receptov. Ešte sa nestalo, že by niekomu nechutilo (smiech). So synom chodievame každú voľnú chvíľu na hríby alebo opekať. Radšej mám však zimné ročné obdobie ako leto.

Syn je určite pyšný, že jeho mama jazdí na autobuse.
- Stále by sa chcel so mnou voziť. Aj v škole sa neustále chváli, že mama je autobusárka.

Ako vidíte profesiu vodičky autobusu v budúcnosti?
- Podľa mňa príde taká doba, že šoférky budú prevládať. V zahraničí i na Morave je takéto ženské povolanie úplne bežné. Slovenky sa podľa mňa boja a málo si veria. Ja sa veľmi snažím. Či som dobrá, nech posúdia cestujúci.

Čo vás najviac motivuje byť dobrou šoférkou?
- Mám úžasnú psychickú podporu zo strany ostatných šoférov. Motivuje ma najmä to, aby som sa im v kvalite jazdy vyrovnala. To ma vlastne posúva dopredu. Vďačná som aj mamine a tatinovi, ktorí ma veľmi podporujú a držia mi palce. Veria mi a nedajú na mňa dopustiť.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  2. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  3. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  4. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  5. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  6. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  7. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  8. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  9. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  10. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  1. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  2. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  3. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  4. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  5. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  6. Prvá akumulátorová 2-stupňová snehová fréza na trhu
  7. COOP Jednota je najdôveryhodnejším slovenským predajcom potravín
  8. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  9. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  10. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  1. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 17 838
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 763
  3. Aká je chémia vôní 13 384
  4. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 9 803
  5. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 680
  6. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 9 227
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 749
  8. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 8 407
  9. Bývanie v meste predlžuje život 8 170
  10. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 8 006
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

Na snimke zľava riaditeľ Spoločnosti Jaromíra Krejcara Martin Zaiček, primátorka mesta Trenčianske Teplice Zuzana Frajková Ďurmeková, architektka Henrieta Moravčíková, predsedníčka správnej rady Spoločnosti Jaromíra Krajcera Bohunka Koklesová, autorka koncepcie Zuzana Jakalová a autor architektonického riešenia Martin Kvitkovský počas tlačovej konferencie v Trenčianskych Tepliciach 3. decembra 2020.

V považskobystrickej nemocnici napreduje výstavba moderného diagnostického centra

Súčasťou Nemocnice s poliklinikou Považská Bystrica sa už budúci rok stane budova Centra diagnostiky, ktorá míľovými krokmi rastie v centrálnom priestore nemocničného vnútrobloku. Výstavba nového pavilónu má nadregionálny význam.

Shoreovci na odchode. Za pár zápasov nazbierali 20 bodov

Dukla prišla o údernú dvojicu bratov Shoreovcov.

Dukla nestačila na Košice.

Trenčianski sudcovia nesúhlasia s návrhom na zrušenie krajského súdu

Tridsať sudcov Krajského súdu v Trenčíne sa podpísalo pod stanovisko Sudcovskej rady, ktorá vyjadrila svoj nesúhlas zo zrušením trenčianskeho krajského súdu v rámci pripravovanej reformy justície.

Budova Krajského súdu v Trenčíne.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zdravotná sestra z Čadce prekonala COVID-19: Myslela som si, že zomriem

Pri pociťovaní príznakov sa začala liečiť sama. Bola to chyba.

Pri kolízii s vlakom sa zranil vodič auta

Cestujúcich odviezol autobus na stanicu.

V Okoličnom zhorel človek

Tragédia sa stala v stredu popoludní.

Už ste čítali?