Trenčianske Teplice. „Niekedy máte pocit radosti, že sa niečo stalo a že ste sa toho v zdraví dožili a niekedy si zas hovoríte, že ste sa toho nikdy dožiť nemali,“ vysvetlil svoje zmiešané pocity Jiří Krejčík, mimoriadna postava českej kinematografie. „Blahoželania mi dávajú satisfakciu a ukazujú, že život nebol žitý nadarmo,“ poďakoval.
Podľa jeho slov spolupracoval s 28 slovenskými hercami. Skutočnosť, že je známy ako obzvlášť náročný režisér, potvrdil aj Marián Labuda. Ten si zahral pod jeho taktovkou vo filme Predavač humoru. I keď to vraj nebola veľká úloha, Labuda sa vraj dozvedel, že ho Krejčík bude držať do rána a záber spravia až na 38. raz.
Na scénku v zimnom vinohrade sa teda dôsledne pripravil. Po tom, čo urobil prvú ostrú, ktorá vyšla, rozhodol sa Krejčíka zaskočiť. „Povedal som mu, že som sa to naučil v nemčine, taliančine, francúzštine a angličtine a že chcem točiť postupne všetky verzie,“ spomína Labuda, ktorému na to Krejčík povedal, že to stačí.
Digitálna technika nemá ducha
Možnosť položiť otázku Jiřímu Menzlovi, Jiřímu Krejčíkovi, Jaromírovi Hanzlíkovi, Milanovi Lasicovi a Mariánovi Labudovi využilo viacero návštevníkov koncertnej sály. Popri spomínaní na niektoré kultové snímky, zhodnotili prítomní aj cestu, na ktorú sa súčasná filmová tvorba dala. Jednou z otázok bolo, ako vnímajú modernizáciu technológie a digitalizáciu. Menzel prirovnáva digitalizáciu ku kníhtlači. „Keď sa všetko písalo rukou, človek si musel premyslieť, čo napíše, pretože to bolo náročné. Keď sa začalo tlačiť, šlo to ľahšie a písať začal každý blbec,“ vysvetlil režisér. Podľa neho je to s kamerou podobne. „Pokiaľ sme pracovali s klasickou kamerou, tak sme to museli vedieť, dnes sa to vedieť nemusí,“ doplnil. Marián Lasica je veľkým filmovým fanúšikom. I keď ho sklamalo nové pokračovanie o Indiana Jonesovi, kde vraj pre nadbytok moderných trikov mal málo priestoru dej a dialóg, pochybuje, že by technika zasiahla do divadelného umenia. „Divadlo je založené na živom človeku a javisku, a tak to zostane navždy.“ Jiří Krejčík prirovnal modernú technológiu k písaciemu stroju. On sám vraj stále používa klasický písací stroj. „Digitálna technológia nemá ducha, myšlienky, ktoré nemajú ducha, sú nanič,“ vysvetlil.
Nedočkáme sa pokračovania Postřižin ani Vesničky
Jeden z hlavných aktérov filmu Jaromír Hanzlík priznal, že keď v roku 1980 film s Jiřím Menzlom dotočili, ten prisľúbil jeho pokračovanie. „Povedal, že keď za dvadsať rokov budeme všetci žiť, tak natočíme Krasosmutnění,“ upresnil herec. Menzel však myšlienkou pokračovania nadšený nebol, a tak isto spochybnil aj možnosť druhého dielu veselohry Vesničko má středisková. Podľa jeho slov je to na autorovi filmu Janovi Svěrákovi, no ten by podľa neho do ďalšieho pokračovania nešiel. Lásku k tomuto filmu potvrdil aj hlavný hrdina Marián Labuda. Ten si vraj počas minulého ročníka Artfilmu, keď sa Vesnička premietala, uvedomil, ako by sa rád rozlúčil s týmto svetom. „Dal by som si púšťať repliky z tohto filmu,“ upresnil Labuda, ktorého sa vraj v každej reštaurácii pýtajú, či sa dá pivo „zo sedmýho“.
Z filmov sa vytratil humor
I keď budúcnosť filmovej tvorby mnohí nevidia ružovo, sem-tam sa vraj v kine objaví aj dobrý film. Oproti Menzlovi, ktorý do kina nechodí, film na plátne si rád pozrie Lasica. Posledným filmom, ktorý ho vraj naplnil nehou, bola Ms. Potter o najslávnejšej anglickej spisovateľke pre deti a jej živote. Hanzlík pochválil filmy z čínskej produkcie, Labuda sa zas posťažoval na filmy z tohtoročného festivalu. „V deviatich filmoch, ktoré som zatiaľ videl, som nenašiel ani štipku humoru.“ Podľa jeho slov si až doteraz neuvedomil, že na film sa dá aj zomrieť. „Filmy by mali byť potešením, no ak si človek denne pozrie štyri až päť, môže ho to zabiť,“ zavtipkoval.
Súčasné filmy vychovávajú k ľahostajnosti
Neúspech českého filmu vidí Menzel v odlišnej dobe. „V šesťdesiatych rokoch pokračoval nesvedomitý socializmus, ktorému bolo jedno, koľko filmy stoja,“ upresnil. Na druhej strane bolo vraj ideologické uvoľnenie a schopnosti vtedajších tvorcov. Dnes je podľa neho veľa talentovaných tvorcov, no chýba im zázemie a dramaturgia. „Dramatici prišli na to, že život je oveľa zaujímavejší a zneužívajú to. Súčasné filmy parazitujú na záujme o násilie,“ zdôraznil. Podľa neho súčasné filmy vychovávajú k cynizmu a ľahostajnosti. V minulosti boli podľa režiséra v televízii prednášky, besedy. A tendenciou nebolo diváka zabaviť ale vzdelávať. „Nebola tendencia zavďačiť sa každému blbcovi, ale znižovať počet blbcov,“ zdôraznil Menzel.
