Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky

Na stretnutí rodákov kopanice nechýbali slzy

V sobotu 12. júla sa v kultúrnom dome v Hornej Súči stretli rodáci a potomkovia rodín, žijúcich na kopanici Krásny Dub, v osadách u Krovinov, Mikušov, Cverenkov a Macharov.

HORNÁ SÚČA. Prišlo ich niečo vyše sto. Nielen rodáci, ale už aj ich rodinní príslušníci, deti, vnuci. Vybrali sa aj na miesta, kde lopotili na kúskoch kamenistej pôdy ich prarodičia, prešli sa po niektorých roztrúsených usadlostiach kopanice. V chalupách hostí aj riadne privítali. Pohostili kalíškom slivovice, čerstvými koláčmi upečenými priamo v peci, či súčanskými oštiepkami. Mnohí sa už za tie desiatky rokov, čo sa nevideli, ani nespoznali. Nechýbali radostné objatia, úprimné stisky rúk, ale aj slzy radosti i nostalgie.

Skryť Vypnúť reklamu

Stretnutia sa konalo po prvý raz
Zorganizovali ho rodáčky Viera Mráziková, Milada Štefanková, Viktória Škundová, Angela Kučeráková, Júlia Čajová.

Myšlienka vŕtala v hlave Viktórie Škundovej asi dva roky, vo februári navrhla ostatným zorganizovať takéto stretnutie. Stretli sa viaceré a hneď začali plánovať. Ako hovorí Milada Štefanková, po ich stretnutí vo februári hneď zobrala kalendár a objednala sálu v kultúrnom dome.

„Ešte si pamätáme, kto v ktorej chalupe býval. Sadli sme si a spomínali. Narátali sme 124 mien a len 14 neprišlo,“ skonštatovala Milada Štefanková. Každá vedela o niekom, a keď sa po obci rozkríklo, akú akciu pripravujú, ľudia im sami nosili adresy a kontakty na príbuzných. Aj mali strach, či takáto novinka osloví ľudí, ale záujem bol veľký. „Robili by sme to, aj keby prišla sotva polovica,“ tvrdia organizátorky. „Poznali sme sa ako deti. Keď sme sa s niektorými teraz stretli, takmer sme sa nepoznali. A pritom my sme boli také veľké kamarátky. Stretnutie bolo úžasné,“ hovorí Štefanková.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako spomína Viktória Škundová, tým, že boli malá osada, ľudia sa tam mali radi. „Pamätám na zábavy, ktoré sa organizovali. Vždy prišlo plno ľudí, u Mikušov bola vybetónovaná plocha a tam sa tancovalo.“

Podľa účastníka stretnutia Alojza Mikušinca sa organizátorkám podarila veľká vec a za odvahu pripraviť ho im treba poďakovať a zablahoželať. K stretnutiu pripravili aj filmový dokument.

Mnohí opustili kopanicu a odišli žiť inde
Najstaršia účastníčka stretnutia, 82-ročná Katarína Juricová (Krovinová) tiež len viac hádala ako vedela, odkiaľ, z ktorej osady kto pochádza. „Na mnohých si pamätám, ale vtedy boli ešte deti a dnes sú už dospelí ľudia.“ Sama žila na kopanici do svojich 21 rokov, potom sa vydala a odišla. Jej rodná chalupa už spadla. „Nemal sa o ňu kto starať, všetci sme sa vybrali žiť inde,“ povedala Katarína. Mnohí opustili kopanicu a usadili sa inde. Nielen v obci, ale ich životná cesta viedla za prácou, kariérou, láskou do mnohých kútov Slovenska i zahraničia. Alojz Mikušinec odišiel, keď mal 14 rokov. Ako povedal, pomohla mu hudba, ktorá mu otvorila bránu do sveta. Vyštudoval právo, žil a pracoval v Prahe, Bratislave.

Skryť Vypnúť reklamu

Ďalší Mikušinec, Ján, ktorý v súčasnosti žije v Orlovej, napísal špeciálne k vzácnemu stretnutiu rodákov zbierku básní s názvom Návrat k domovu. Životom na kopaniciach, minulosťou a spomienkami sa nechal inšpirovať aj vo svojej ďalšej tvorbe, napríklad v zbierke cca 300 básní s názvom Rodisko. „Pri práci v bani som veľmi rád spomínal na život, udalosti a ľudí z Krásneho Dubu a knižka je o tom, čo mi tá kopanica dala,“ skonštatoval autor.

Za krásnym názvom je ťažký život obyvateľov
Podľa jednej z organizátoriek akcie Viktórie Škundovej sa skoro takmer všetci pýtali, či prídu aj títo dvaja, Ján a Alojz. Sú pre nich symbolmi, ako sa dalo aj z ťažkých podmienok vypracovať. Ako spomína, Jánovi rodičia, mama aj otec ho chodili vyprevádzať až do obce k autobusu, keď chodil do Trenčína do školy, cez lesy a prešľapávali cestu v zime zaviatu aj do pása snehom. „Je obdivuhodné, že z takejto lopoty a driny vyšli osobnosti, ktoré sa vo veľkom svete dokázali presadiť.“ Alojz Mikušinec pridáva, že chodili pešo nielen do Súče, ale až do Trenčína. „Autobus do mesta stál vtedy 7 korún a denný zárobok mojej sestry bol 3,50.“ I keď sa kopanica volá Krásny Dub, podľa povesti, keď si na koni cválajúca kráľovná zachytila vlasy na konároch duba a v úžase zvolala: „Dube, aký si krásny,“ všetci pamätníci čias minulých svorne tvrdia, že život tu bol ťažký a lopotný. „Deti museli od malička robiť na gazdovstve, ledva vychodili päť tried ľudových,“ opisuje Alojz Mikušinec. Kto mal pozemok, bol majetný. Niektorých aj prezývali „Boháč“. Ale akíže boli boháči na kopaniciach. Kolenačky klčovali hate, zrobení boli ako otroci, ich bohatstvo bolo relatívne,“ dodáva.

Spájajú ich spoločné spomienky
Pôda často na obživu mnohopočetných rodín nestačila, a tak chlapi odchádzali za prácou do lesov, ženy sa najímali na sezónne práce na majere, niekedy celé rodiny odchádzali aj za more. Podľa Jána Mikušinca je život na kopanici obrovská kultúrna hodnota, ktorá je na vymretie. Väčšina z účastníkov stretnutia z Krásneho Duba odsťahovala, ale v spomienkach sú stále pospolu. Ako sa vyjadril, vzťahy a väzby, ktoré tu vznikali medzi ľuďmi, pri ťažkej práci sú silné a aj ich terajšie stretnutie je ich citovou ozvenou.
Aj keď sa v druhej polovici minulého storočia zlepšil život, v 60-tych rokoch kopanice elektrifikovali, v 70-tych vybudovali cestu a začala premávať autobusová linka, domáci začali dochádzať za prácou do mesta, predsa len sa mladí radšej sťahovali do obce alebo okolitých miest.

Kopaničiarske usadlosti opäť ožívajú
Takto sa rozhodli aj Marián a Oľga Mikušovci. „Bývali sme v Dubnici 15 rokov, ale na panelák sme si nezvykli,“ hovorí Oľga, ktorá sama pochádza z kopanice zo Závrskej. Napokon sa rozhodli vrátiť a neľutujú. „Deti v Dubnici ani nechceli chodiť von,“ hovorí otec Tomáša, Mariána a Moniky. Nevyhnutným pre život je však auto, no aj tak dochádzanie za všetkým je stále náročné, najmä keď v zime zaveje cesty. Podľa Mariána na Krásnom Dube sú zatiaľ jediní, ale v poslednom čase začali aj ďalší mladí prerábať dedovizne a plánujú sa tu usadiť natrvalo.

Z usadlostí roztrúsených v lese je dnes osídlených trvale ešte 36 chalúp. Veľa ich však odkúpili chalupári. „Len som sa prekvapený díval, aká krásna chatová oblasť sa tam tvorí, povedal Alojz Mikušinec. „Pozemky, ktoré boli tak ťažko obrábané a doslova vyrvané lesu, dnes pokúpili iní, parkujú pri nich samé autá s cudzími značkami.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  2. Hygge ako životný štýl
  3. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  4. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  7. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  8. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  9. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  1. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  2. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  3. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  5. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  6. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  7. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  8. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  9. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  10. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 20 262
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 607
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 18 370
  4. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí 16 669
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 147
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 813
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 407
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 351
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 176
  10. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci 7 039
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

Policajná kontrola na hranici.

Polícia v stredu 27. januára kontrolovala od rána pri vstupe na Slovensko certifikáty a potvrdenia o negativite na ochorenie COVID-19 na hraničnom priechode s Českou republikou v obci Drietoma v okrese Trenčín.

6 h
Ilustračné foto.

Mesto Myjava adresovalo Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR list vo veci žiadosti o stanovisko k plánovanému otvoreniu škôl od 1. februára.

9 h
Jozef Habánik, rektor Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne.

Podpora excelentnosti a výskumu sú prioritami staronového rektora Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne Jozefa Habánika v novom štvorročnom funkčnom období.

9 h
Ilustračná fotografia.

Zástupcovia šiestich klubov z krajských súťaží odpovedali na naše otázky.

10 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

26. jan

Pokiaľ ste nezvestné deti videli, kontaktujte políciu.

11 h

Výhrady zástupcov dolných Kysúc boli oprávnené.

26. jan

Mnohí vodiči odbočujú na Nedožerskej ceste v Prievidzi doľava, smerom do mestskej časti Necpaly. Podľa dopravnej značky to však robiť nemôžu, čo si mnohí doteraz neuvedomovali.

17 h

Už ste čítali?