Nabudúce si prečítajte, čo trápi(lo) účastníkov festivalu Pohoda.
Vladimíra Dolinayová, 35 rokov, deti: 2,5-ročná Terezka, 8-ročný Adamko, 12-ročný David, Dubnica nad Váhom:
- Aj keď Dubnica patrí medzi menšie mestá, nemalo by sa zabúdať, že aj tu je dosť mamičiek s deťmi. Aj keď už vidno malú zmenu, myslím si, že je tu ešte stále málo detských ihrísk s lavičkami a odpadkovými košmi. Ak nerátam supermarkety, len do niekoľkých obchodov sa dostanem aj s kočíkom. Som rada, že aj v našom meste funguje materské centrum, ale privítala by som dlhšie otváracie hodiny. Čo mi však najviac chýba, je detský kútik v reštauráciách, kde si mama môže dať kávu a dieťa sa zatiaľ zahrá na šmýkačkách. Som náročná? Myslím, že nie. Dieťa by nemalo byť prekážkou, aby sa aj mamina dostala medzi ľudí.
Andrea Ferencová, 34 rokov, deti: 7-ročná Andrea, 12-ročná Lucia, Trenčín:
- V Trenčíne je naozaj veľmi málo detských ihrísk. Mnohé z nich sú vo veľmi zlom stave. Veľké plus je skutočnosť, že pre mamičky zriadili materské centrum. Keď boli moje deti menšie, nič také tu nebolo. Momentálne žijeme v zahraničí, tam je vidieť veľké rozdiely aj v chodníkových zjazdoch pre detské kočíky. Ďalším problémom je, že mamičky nemôžu vojsť s kočíkom do obchodu. Prekvapilo ma aj to, že v novootvorených „Masaryčkách“ v cukrárni sa fajčilo. Vadí mi, že sa tu vo veľkom chodí na bicykloch po chodníkoch a námestiach. Mám strach, či mi dieťa niekto nezrazí.
Inez Melcerová, 30 rokov, dieťa: 10-mesačný Lukáš, Trenčín:
- V Trenčíne mi chýba viac nízkopodlažných autobusov. Niektorí šoféri mi dokonca odmietajú znížiť nástupnú plošinu. Problém je aj s podchodmi. Mám kočík s tromi kolesami a zjazd mi pripadá príliš strmý. Do obchodného domu Prior sa s kočíkom na poschodie nedostanem vôbec. V meste by som prijala najmä bezbariérový prístup do viacerých budov. Materské centrum je perfektná vec, malého som tam bola viackrát nakojiť.
Lucia Halásová, 32 rokov, deti: 4-ročná Lucka, 6-mesačná Sofia, Trenčín:
- Trápi nás najmä starostlivosť o chodníky kvôli dostupnosti s kočíkom. Na Juhu na ulici Halalovka sú iba prudké schody na konečnú autobusovú zastávku. Mamičky tam majú obrovský problém vytlačiť kočíks dieťaťom. Celkovo by v Trenčíne mala vzrásť informovanosť občanov o podujatiach a akciách. Nielen sa dočítať v novinách, čo bolo, ale aj čo sa bude diať.
Zdena Mojžišová, 32 rokov, dieťa: 5-mesačný Andrej, Trenčín:
- Práve idem z pošty. Nemohla som sa dostať na prvé poschodie s kočíkom. Bolo by fajn, keby v niektorých inštitúciách, v ktorých nie sú výťahy, umiestnili aspoň pásy pre detské kočíky. Ako mamička sa cítim často hendikepovaná.
Petra Ovečková, 27 rokov, dieťa: 15-mesačná Sofia, Kolačín:
- Bolo by fajn, keby bolo v meste viac priestorov vyhradených pre deti. Na terasách kaviarní sa obsluha hnevá, keď sa tam deti hrajú. Oceňujem najmä služby materského centra. V Kolačíne sú veľmi malé možnosti pre matky s deťmi, preto radšej chodievame na prechádzky do Trenčína.
Zlatica Hrnčárová, 32 rokov, dieťa: 2-ročný Henrich, Soblahov:
- V Soblahove nie je absolútne nič pre detičky, žiadne ihrisko. Namiesto stále nových nákupných centier by som privítala viac priestorov určených deťom. V mnohých budovách chýba bezbariérový prístupový vchod, čo som si všimla až ako mamička. Už som si však zvykla, posilňujem ruky, ako sa dá. Niekedy mi pomôžu aj cudzí ľudia. Niektorí šoféri mi však neotvoria ani zadné dvere autobusu.
Margaréta Košťanová, 30 rokov, deti: 4-ročný Robko, 2-ročná Katka, Trenčín:
- Zmenila by som podchody pre chodcov. Šírka zjazdov pre novšie kočíky je na nich nedostačujúca. Prekážajú nám aj bicykle na pešej zóne. Ľudia na nich jazdia príliš rýchlo a neohľaduplne. Poznám mnohé mestá na Slovensku, kde sa z bicyklov na pešej zóne zosadá.