„Vyrobím zmrzlinu zo všetkého. Aj mrkvovú, slivkovú, petržlenovú, či cibuľovú. Len nad tým treba porozmýšľať a neurobiť nejaký nechutný „šmejd“,“ smeje sa a popíja víťazný bublinkový sekt.
Kapustová zmrzlina vo svetovej premiére
Legendárny zmrzlinový alchymista Popelár sa na necelú hodinku zavrel do svojho zmrzlinového „laboratória“ a vznikla svetová novinka. „Stihol ešte aj stávkový termín zapísaný do kalendára, ktorým bol 30. jún,“ tvrdí vyzývateľ Maroš Pikalík (55). Navyše, vyrobená kapustová zmrzlina bola aj po chuťovej stránke unikátna. „Kyslá chuť zmrzliny sa skvele dopĺňala s údeným vareným mäskom, ktoré bolo prílohou. A pôžitok z konzumácie tejto rarity doplnil aj vizuálny efekt. Zmrzlina bola uložená na kapustnom liste, nechýbali feferónky, červené bodky a zeleninové obloženie. Zmrzlinu s reďkovkou i rajčinami som v živote nejedla. Bol to skvelý zážitok,“ popisuje nevšednú chuť jedna z prvých „kontrolórok“ stávky Martina Ďuržová. Je teda celkom možné, že po medializácii tejto rarity sa kapustová zmrzlina stane novomestským hitom letnej sezóny. „Stačí sa telefonicky ohlásiť a hlavne doniesť so sebou údenú krkovičku. Kapustovú zmrzlinu už dodám ja,“ usmieva sa známy výmyselník Popelár. Jeho kamaráti tvrdia, že tieto „srandičky“ ho neprejdú nikdy.
Vyučený cukrár vyrobí aj špagetovú zmrzlinu
Od detstva miloval maškrty, vyučil sa za cukrára a skončil pri zmrzline. „Pred vyše pol storočím ma upútalo klasické varenie zmrzliny v kotli. Kúrilo sa vtedy ešte dreveným uhlím. Pobehal som všetkých priateľov - zmrzlinárov v Bratislave, Nitre, Trnave a tvoril v hlave nápad na najlepšiu receptúru svojej zmrzliny,“ spomína Milan Popelár. Sám dodnes nechápe, že aj v minulom režime mohol súkromne podnikať. „Receptúru zdokonaľujem dodnes. Zmrzlina, ktorú som robil v roku 2007 je iná, ako tá, z roku 2008. Zase som v recepte vymyslel niečo nové. To však neprezradím,“ hovorí tvorca tisícov kopčekov letnej pochúťky. Podľa neho nie je pre neho problémom vytvoriť zmrzlinu v podobe dlhých špagiet v rozličných farbách a poliať ju jahodovým doplnkom imitujúcim kečup.
V 50. rokoch sa dospelí hanbili lízať zmrzlinu
Milan Popelár je encyklopédiou zmrzliny. Zažil aj dávne časy jej výroby. „Kedysi boli iba štyri základné druhy zmrzliny. Kakaová, vanilková, citrónová a jahodová. Všetko záviselo od dobrých surovín, ktorých bolo veľmi málo. Viac sa robiť nedalo, niekedy som nemohol zohnať ani jahody,“ spomína na neľahké začiatky. Dnes je už výber obrovský, ale stále ide najviac „klasika“. Podľa slov odborníka dobre „frčí“ neustále citrónová, vanilková i čokoládová pochúťka. „Z ovocných sa darí malinovej, jahodovej i čučoriedkovej. A zaujímavá je ríbezľová. Má skvelú arómu,“ prezrádza zmrzlinár. Čo sa týka detských chutí, tie sú na vysokej úrovni. Presne vedia, ktorú zmrzlinu chcú. V minulosti na zmrzlinu chodila prevažne mládež. Teraz sa už dospelí nehanbia tak, ako v 50. rokoch a príde sa ich ochladiť podstatne viac.
Milanovi Popelárovi je však veľmi ľúto, že keď niečo vyrobí drevár alebo kovár, výrobok po ňom zostane. „Zákazník si „zmrzku“ kúpi, zlíže ju a nezostane nič,“ dodáva.
Horúčavy zmrzlinárom nesvedčia
Obrovským omylom verejnosti je dojem, že zmrzlina sa najlepšie predáva v tropických horúčavách. „To je nezmysel. Keď je priteplo, ľudia sú roztratení a do mesta nejdú. Radšej sú pri vode, doma alebo zájdu na záhradku. Ideálnych je 25-26 stupňov,“ prezrádza meteorologické vplyvy najstarší novomestský zmrzlinár. Je to všetko vrtkavé, tak, ako aj chute zákazníkov. Ako hovorí, kadejaké makové a kokakolové zmrzliny boli iba sezónnymi výbuchmi. Kto má rád zmrzlinu, najlepšie sa osvieži dobrými ovocnými a mliečnymi. „Teraz ľudia vyhľadávajú aj punčovú. Do mesiaca robíme aj vyše tridsať druhov a každý deň to obmieňame,“ hovorí Popelár. Problém nie je pripravovať ani zmrzlinu pre diabetikov. Jej odbyt je však malý, robil by sa z nej iba liter denne.
Američania zmrzlinu nevymysleli!
Je to neuveriteľné, ale už dvesto rokov pred naším letopočtom v Číne pripravovali ryžovú zmes, ktorá tuhla zabalená do snehu. A rímski diktátori údajne posielali svojich otrokov pre sneh, ktorý ochucovali a podávali ako dezert. „Na zmrzline si pochutnával aj Ľudovít IX.“, oprašuje históriu Popelár.
Američania vymysleli akurát kornútok. V roku 1904 sa miestnemu zmrzlinárovi v St. Louis minuli misky a zachránil ho sýrsky prisťahovalec zo susedného obchodu predávajúci torty. Ten mu požičal vychladené tortové oblátky, do ktorých dočasne servírovali zmrzlinové kopčeky. Ich nápad prežil už vyše sto rokov. A snehový ľad udržujúci ľadovo studenú zmrzlinu predstavili v USA v roku 1930. A aj chemici určite zbystria pozornosť. V tomto prípade ide o dioxid karbónu (oxid uhličitý).
Pivová zmrzlina sa už črtá nad obzorom…
Rekordom sme začali, rekordom aj končíme. Milan Popelár má pred sebou ďalšiu výzvu. Vyrobiť pivovú zmrzlinu. Autorom nápadu je opäť večný podpichovač Maroš Pikalík. „Budeme veľmi nároční. Chceme, aby sa v nej nachádzali zamrznuté bublinky a dúfame, že tam bude aj pena. Podávať by sa mohla s kozím syrom,“ smeje sa vyzývateľ.
A zmrzlinový alchymista mu nezostáva nič dlžný. „Bez problému. Akurát neviem, kde zoženiem nejaké kozy. Asi sa vyberiem do Lubiny. Tam vraj nejaké ešte majú,“ vyčaruje zmrzlinár svoj tradičný úsmev a v hlave už určite chystá nový recept. Ten však neprezradí, je to jeho tajomstvo. Vytiahli sme z neho aspoň informáciu, ako zistiť, či chodíme na poctivú zmrzlinu. „Nechajte si ju úplne rozpustiť. Presne uvidíte, koľko je tam tuku, mlieka i vody. Jednotlivé elementy sa pekne rozdelia,“ prezradil na záver.
