Rodové vedecké pomenovanie rastliny je z latinského linum, teda ľan, pre podobnosť listov. V minulosti sa podával najmä proti chorobám pečene, sleziny, pri zadržiavaní moču, na úpravu stolice, i proti tuberkulóze a zvonka pri rakovine. V ľudovej mágii sa rastlina používala proti čarám a urieknutiu. Slúžila tiež na farbenie.
n Popis: Trváca, 20-60 cm vysoká rastlina s drevnatejúcim podzemkom. Byľ je vzpriamená, holá jednoduchá alebo rozkonárená, husto listnatá. Listy sú striedavé, sediace, čiarkovito kopijovité, celistvo okrajové, na okrajoch podvinuté, 1-žilové, končisté. Kvety vyrastajú z pazúch podporných listeňov a utvárajú predĺžený strapec, sú stopkaté, 25-35 mm dlhé, obojpohlavné, súmerné. Kalich je hlboko strihaný, 5-zubý, koruna je sírovo žltá, na hrbolci dolného pysku oranžová, ostroha je mierne prehnutá a asi 10 mm dlhá. Plod je dvojpuzdrová, viacsemenná vajcovitá tobolka.
Zber: Pre farmaceutické účely sa zbiera vňať od júna do augusta, najlepšie skoro ráno do 9. hodiny. Pretože spodná časť rastliny býva veľmi tvrdá a naviac obyčajne býva v znečistenom teréne, zbierame len kvitnúce vrcholky, ktoré odrezávame asi 15 cm od zeme. Materiál sa pred sušením zvyčajne viaže do neveľkých kytíc. Zle sfarbené časti sa vopred odstránia. Zväzky sa sušia na tienistých a vzdušných miestach. Prihrubé kytice sa rozdelia, aby sa umožnilo lepšie presušenie. Vnútrajšok zväzku treba dôkladne vysušiť, aby nesplesnivel. Droga si musí zachovať farbu čerstvej rastliny.
Obsiahnuté látky: Pyštek obsahuje v kvetoch ako účinné látky predovšetkým horké flavónové glykozidy, alkaloid peganín, organické kyseliny (oxyglutámovú, antirínovú, mravčiu, octovú, askorbovú), fytosterol, triesloviny, sacharidy, minerálne látky a pektín.
Účinnosť a použitie: Experimentmi na zvieratách sa zistilo, že laxatívne účinky drogy vyvoláva alkaloid peganín, ktorý povzbudzuje hladké svalstvo tráviacich orgánov a zlepšuje prietok žlče do dvanástnika. Preto sa využíva pri poruchách funkcií žalúdka a čriev spojených s nadúvaním a pri poruche činnosti žlčovodov. Tiež sa osvedčilo používanie pri dyskinezii žlčníka (pri "lenivom žlčníku") s nadúvaním. Močopudné vlastnosti zabezpečujú flavonoidy. Pri vonkajšej aplikácii droga pozitívne ovplyvňuje cievny systém, čím veľmi pomáha pri liečbe hemoroidov, infikovaných kožných defektov, ale aj zápalov očných spojoviek (pritom sa zvyčajne kombinuje s ďalšími drogami podobne ako pri vnútornom užívaní). Tinktúra mierne zvyšuje krvný tlak, avšak pomerne výrazne prehlbuje srdcovú činnosť. Ľudové liečiteľstvo oddávna používa rastlinu ako močopudný, preháňavý, ale aj potopudný, žlčopudný a protizápalový prostriedok.
Toxicita: Nezistili sa žiadne nepriaznivé vedľajšie účinky. Droga nie je vhodná pre dlhodobé užívanie, ani pre užívanie počas tehotenstva a kojenia. Pocit nevoľnosti sa môže vyskytnúť len ojedinele a pri užití vysokých dávok.
Recept pre vás: Osvedčený čaj pre tlmenie kŕčovitých bolestí, hlavne v tráviacom ústrojenstve: Pripravuje sa čajová zmes so 100 g repíka, po 50 g vňate ľubovníka a vňate pyšteka a po 25 g drveného fenikla a vňati dúšky tymianovej. Zápar z čajovej zmesi sa podáva počas celého dňa. V ľudovom liečiteľstve sa používa pri očných ťažkostiach, žltačke, hemoroidoch, vodnateľnosti prostaty. Užíva sa aj odvar z 5 až 8 g vňate na 1 liter vody proti kožným chorobám, žltačke, vodnateľnosti a pri močových kameňoch. Pije sa po dúškoch počas celého dňa. Čaj z vrcholkov vňate pripravíme z 10 g drogy na 1 l vody. Poslúži pri vodnateľnosti, horúčkach pri prechode, proti dne a proti črevným parazitom. Užíva sa po dúškoch počas celého dňa.
PRIPRAVUJE ANTON BLAHUŠ,
PREDSEDA združenia veronica -
klubu ZBERATEĽOV A PESTOVATEĽOV
LIEČIVÝCH RASTLÍN
