TRENČÍN. Podľa primátora Branislava Cellera útvar architektúry vytipoval konkrétne ateliéry, päť zo Slovenska a tri z Česka a všetky na ponuku zareagovali. „Očakávam od nich iný pohľad a prístup, pretože nie sú to Trenčania. My domáci vidíme veľa vecí už stereotypne,“ povedal Celler po stretnutí s architektmi. Tí si pozreli námestie aj z výšky z mestskej veže. Celkovo sa zhodli, že do námestia nie je potrebné robiť rozsiahlejšie zásahy, skôr ide o detaily a ich citlivé zakomponovanie k historickým prvkom.
Architekti dostali voľnú ruku pri projektoch
Architekti nedostali od mesta finančné kritériá, ktoré by limitovali ich tvorbu. Podľa Cellera ich požiadali, aby sa zaoberali aj prepojením námestia k širšiemu centru, prístupmi na hrad, zohľadnili pešie trasy, zásobovanie. Výšku nákladov na rekonštrukciu primátor nešpecifikoval, podľa neho nepôjde o gigantickú investíciu, ale len o stovky miliónov.
Termín predloženia štúdií majú architekti do konca septembra. Primátorom menovaná komisia potom rozhodne, ktorá je najlepšia a realizovateľná. Realizáciu mesto plánuje v roku 2010. Potrvá niekoľko mesiacov a bude závisieť aj od rozsahu archeologického výskumu.
Zaujal južanský ráz námestia
Architekti, ktorých mesto vybralo, majú za sebou viaceré úspešné revitalizácie mestských pamiatkových rezervácií, alebo sa orientujú na projekty rekonštrukcií historických budov a námestí. Tomáš Rusín z architektonického ateliéru RAW z Brna si posedel aj na terase kaviarne a prekvapilo ho, ako námestie pôsobí veľmi milo a južansky. Podľa neho netreba na námestí ani veľa zasahovať, skôr ide o detaily. „Máme skúsenosti, že po rekonštrukcii sa ľudia začnú vyjadrovať, že to staré, rozpráskané námestie sa im viac páčilo, s ním sa viac identifikovali.“
Jeho kolega Peter Mutina doplnil, že na námestie veľmi vplýva dominanta mesta hrad. „Hrad robí atmosféru, ktorú nikde inde v Čechách a na Slovensku nenájdete a v Európe možno v Taliansku či Francúzsku. Podľa neho by sa malo riešiť pódium, ktoré si už asi svoje odslúžilo, lampy a chodníky, ale na námestí by napríklad nemenil dlažbu. Podľa projektov ateliéru RAW sa rekonštruovalo Masarykovo námestie v Ostrave, centrum mesta Šternberk, Námestie Republiky v Blansku.
Výzva spojiť minulé so súčasným
Architektke Drahomíre Dobrotkovej z Popradu chýba na námestí lepšia organizácia, kde by bolo jasné, ktorá zóna je pre peších, ktorá pre autá, kde je miesto na kultúrne akcie. Podľa nej by sa zeleň na námestí mala zachovať a mala by viac slúžiť ľuďom. Podľa návrhov tohto ateliéru sa upravovala viaceré mestské pamiatkové rezervácie v Spišskej Belej, Skalici. Venujú sa aj rekonštrukciám historických budov. Na organizáciu života upozornil aj Bohuslav Pernecký z Piešťan. Jeho zámerom je vytvoriť plochy, aby tu ľudia ostávali, nielen námestím prešli. Spolu s kolegyňou Mariannou Bogyovou sa podieľali na riešení pešej zóny v Piešťanoch. Tej sa páči historická atmosféra námestia a mala by sa zachovať. „Je tu výzva spojiť súčasné s minulým.“ Richarda Lichého zo žilinského ateliéru zaujal tvar námestia a tvrdí, že treba urobiť veľmi málo a správne. Ateliér sa venoval projektom rekonštrukcie pešej zóny historického jadra v Martine a námestiu v Rajeckých Tepliciach.
Dve súťaže neboli úspešné
Trenčín chce dlhodobo rekonštruovať námestie. Prvú architektonicko-urbanistickú súťaž na revitalizáciu Mierového námestia a ulíc v podhradí vyhlásilo mesto v roku 2004. Súťažné podklady si vyžiadalo jedenásť záujemcov, ponuky predložili štyria, no ani jedna nevyhovovala požiadavkám mesta. Mesto vtedy malo pre architektov pripravených takmer pol milióna korún na odmeny za projekty, víťazný projekt mal dostať 180-tisíc korún. Keď nebol víťaz mesto ocenilo prihlásených druhou až piatou cenou. Podľa mesta projekty mali len formálne nedostatky. Ani opakovaná, tentoraz už medzinárodná súťaž nemala víťaza. Odborná komisia vlani rozhodla, že neodporučí ani jeden návrh. Komisii predsedal český architekt Aleš Burian. Súťažné podklady si vyzdvihlo takmer šesťdesiat riešiteľov, prišlo len deväť návrhov, z nich päť pre nesplnenie formálnych požiadaviek vyradila a odborná porota posudzovala len štyri projekty.