MYJAVA. Podľa hovorcu mesta Myjava Mareka Hrina, investor, spoločnosť Green Energy Slovakia z Bratislavy predložil zámer výstavby dotknutým inštitúciám a samosprávam v roku 2004. Tie ho pripomienkovali a žiadali doplniť o informácie, ako budú turbíny ovplyvňovať život miestneho obyvateľstva, život divých zvierat, či nebudú ohrozovať neďalekú CHKO Biele Karpaty, alebo nebudú príliš hlučné. Kvôli blízkosti dotknutého územia so štátnou hranicou Českej republiky sa do medzinárodného pripomienkového konania zapojili aj moravské obce a štátne inštitúcie ČR. „Zámer momentálne posudzuje Ministerstvo životného prostredia,“ dodal Hrin, podľa ktorého tento zámer nie je v kopaničiarskom regióne jediným. „Existujú ďalšie štúdie na výstavbu veterných turbín, napríklad v lokalite Myjava – Suroviny, Myjava – Vesný vrch či pri obci Vrbovce, lokalita Ostrý vrch, kde už jedna turbína, s výkonom 0,5 megawattu, niekoľko rokov stojí.“
Dvaja investori chcú postaviť až šesť parkov
Ako potvrdila pre agentúru SITA Dana Gregorová z tlačového odboru Ministerstva životného prostredia, evidujú zámery dvoch spoločností. Ak by ich realizovali, na Myjavsku by vyrástlo v šiestich veterných parkoch od 28 do 33 turbín. Podľa Gregorovej v jednom prípade zámer odporučili a v piatich prípadoch ešte nie je proces posudzovania vplyvov na životné prostredie ukončený.
Starosta Vrboviec Samuel Redecha, kde trubína pracuje už štyri roky, pokladá výstavbu veterného parku pre obec za výhodnú. Argumentuje finančným prínosom, ktorý je teraz cca 40-tisíc. „Pri plánovanom počte piatich nových dvojmegawattových turbín by obec získala minimálne milión korún ročne. Ponúknutý ročný podiel pre obec za jednu „vrtuľu“ je približne štvrť milióna. „Pre obec, ktorej rozpočet je cca 20 miliónov, sú to obrovské financie,“ informuje starosta. Na výstavbu turbín obec nedá z rozpočtu ani korunu. Ako dodáva, ľudia si na krútiacu sa vrtuľu zvykli a v prieskume, ktorý si dala obec vypracovať, 70 percent nenamieta voči výstavbe ďalších. „Kolovali rôzne katastrofické scenáre a táto „vrtuľa“ je ukážkou toho, čo turbíny prinášajú, či veľmi hučia, ako do prostredia zapadnú,“ dodal Redecha. Aj keď niektoré samosprávy myšlienka oslovila, iné sa však s výstavbou veterných parkov nestotožňujú. Mesto Myjava s niektorými turbínami mimo katastra Myjavy Mesto pred rokmi súhlasilo, ako objasnil Hrin, bolo to z dôvodu, aby nebránili obciam, ktoré veterný park chcú. „Na vlastnom území však povoliť výstavbu parku neplánujeme. O konečnom stanovisku k tejto problematike rozhodne mestské zastupiteľstvo na rokovaní 28. augusta.“ Doplnil, že mesto vidí budúcnosť regiónu práve v rozvoji hospodárstva a individuálneho či vidieckeho turizmu.
Investor predložil dva varianty výstavby veterného parku Poľana, s piatimi alebo dvoma vrtuľami. Päť vrtúľ chce mať v lokalitách Poľana, Pekníkovci, Smolíkovci, Hvoždalovci a na území voľnej krajiny, dve na území vedenom ako orná pôda.
„To je klasický postup,“ hodnotí Martin Kolárik z občianskeho združenia Krajina bez vrtúľ. „Investor dá dva varianty, no oba sú zlé. Jeden potom veľkodušne stiahne a presadzuje druhý,“ hodnotí. Odporcovia si založili občianske združenie, ktorého členmi sú nielen chalupári, ale aj miestni obyvatelia. Podľa Kolárika jediným argumentom investora aj súhlasiacich samospráv sú peniaze. My tvrdíme, že 120 metrové veterné turbíny nepatria to takého rázu krajiny, ako je myjavská pahorkatina s roztrúsenými fragmentmi kopaničiarskeho osídlenia. To, čo sa vrtuľami zničí, je nezaplatiteľné.“ Poukazuje, že na Slovensku neexistujú pravidlá, štát iba určil výkupné ceny 2,99 za kilowatthodinu, čo je oproti klasickej takmer dvojnásobok. Inak by to bolo pre investorov nerentabilné. „Jediné, čo môže investora zabrzdiť je hygienická norma. Zo zdravotných dôvodov by mali byť aspoň jeden až dva kilometre od obývaného územia. A na Myjavsku počítajú s umiestnením v jednom zámere vo vzdialenosti 50 metrov od prvej obývanej chalupy,“ dodáva Kolárik.
Hluk turbín môže rušiť obyvateľov
Na zdravotné riziká pri prevádzke veterných elektrární upozorňuje aj úrad pre verejné zdravotníctvo, ak by nebola dodržaná dostatočná vzdialenosť. Podľa Oľgy Miklánkovej môžu vzniknúť rôzne zdravotné problémy, napríklad podráždenosť, bolesti hlavy, pri dlhodobom trvaní hluku poškodenia sluchového aparátu, kardiovaskulárne ochorenia. Obyvateľov môže hluk rušiť najmä spánku počas, ako aj stroboskopické efekty. Stupeň obťažovania závisí od individuálnej citlivosti, ale aj vzdialenosti veternej elektrárne od obytného prostredia, jej umiestnenia v prostredí, hluku pozadia, rýchlosti, smeru a sile vetra. Čo sa týka ultrazvuku, merania v zahraničí nepreukázali jeho vznik pri prevádzke a nie je ani teoretický dôvod predpokladať jeho výskyt.
O stanovisko sme požiadali aj investora Green Energy, na našu žiadosť však nereagovali.
