Nabudúce vyhľadáme pamätníkov na August 1968.
Šolcová Mária, 64 rokov, Michal Šolc, 13 rokov:
- Najviac ma tu trápi špina na chodníkoch. V centre by mohlo byť viac obchodov s potravinami. Zdá sa mi, že v Trenčíne je priveľa butikov s oblečením, krčiem a barov. Autobusmi nemusím našťastie chodiť, rada sa prejdem. Pre deti nám chýba viac ihrísk, tie existujúce bývajú často preplnené.
Jaroslav Hanták, 73 rokov:
- Je smutné, že detské ihrisko na Hodžovej ulici vraj nahradí obytný dom. To je nezmysel. Ja som starý, mňa sa to už netýka, ale mám vnučku, ktorá sa tam rada hráva. Je tiež škoda, že sa ruší kúpalisko. Koho sa spýtate, nikomu to nejde do hlavy. Myslím, že by sa v meste mali konečne vybudovať cyklotrasy.
Alexandra Šimková, 27 rokov:
- Zo Sihote je slabý prístup k väčším supermarketom. Starší ľudia a tí, ktorí majú problém s chôdzou, sa do nich len ťažko dostanú. Keď už zdražela mestská hromadná doprava, autobusy by mohli chodiť načas. Človek sa niekedy spolieha na spoj, a ten úplne vynechá. Postupne by mohli vymeniť všetky autobusy tak, aby boli prístupné aj imobilným a bezvládnym.
Ivan Fraňo, 53 rokov:
- Mrzí ma, že na Sihoti je veľa krčiem. V celom meste by sa podľa mňa malo dbať o vyriešenie križovatiek. Najhoršia situácia je pri hoteli Tatra a pod cestným mostom pri kine Hviezda, najmä v čase dopravnej špičky. Myslím si, že plánovanie odchodov autobusov by sa malo uskutočňovať tu v Trenčíne, a to Trenčanmi. Dnešné rozpisy určite nevyhovujú požiadavkám občanov. Počas piatich minút ide desať autobusov a potom aj hodinu nič.
Ľubomíra Mackaničová, 26 rokov:
- Na tomto sídlisku bývam už dva roky, pôvodne som bývala u rodičov v Zámostí. Som celkom spokojná s prostredím aj s okolím, je to kúsok od centra. V meste by som prijala viac možností pre deti. Majitelia barov by mohli byť ohľaduplnejší a povoliť posedieť si na terase aj mamičkám s kočíkmi. Raz nás jedna brigádnička dokonca vyhnala. Niekedy mám pocit, že ak idem niekam s dieťaťom, som diskriminovaná. Autobusom som ešte nikdy v živote nešla s kočíkom. Nemám tú odvahu riskovať to.
Mário Coufal, 10 rokov, Max Ficl, 8 rokov:
- Nám sa tu páči bývať, máme pekný výhľad na hrad. Hnevá nás však, že dospelí ľudia dbajú málo na čistotu prostredia. Na Sihoti nám chýba kúpalisko, kde by sme sa mohli chodievať kúpať a ktoré by bolo bližšie. Myslíme si, že naši rodičia sa na nič nesťažujú. Akurát tak na nás.
Anita Brecková, 62 rokov:
- Pred osemnástimi rokmi som odišla zo Sihote s ťažkým srdcom. Juh bol vtedy v hroznom stave. Teraz, keď som sa sem vrátila bývať, som zhrozená. Prekvapili ma zanedbané cesty, čistota, psie výkaly na chodníkoch. Veľmi zlá je aj obchodná sieť. Tieto jedny väčšie potraviny, ktoré tu máme, sú veľmi predražené. Ľutujem starých bezvládnych ľudí, ktorí nemajú možnosť si nakúpiť lacnejšie v supermarketoch. V Trenčíne by sa už konečne mohla doriešiť aj doprava.
Martin Kupčo, 22 rokov, Patrik, 2 roky:
- Niektoré miesta v meste sú veľmi zle prístupné s detským kočíkom, dokonca sú nebezpečné. Sihoť mi príde dosť „mŕtva“, chcelo by to tam viac života, aj keď krčiem je dosť. Chýba mi najmä zeleň a park, kde by sa mohli hrávať deti. Je škoda, že jedno detské ihrisko zrušili. Vyrástli tam tenisové kurty. Ani čistoty nie je nikdy dosť. Najmä ak bezdomovec leží na zemi a okolo neho sú všade plastové fľaše od vína. Na námestí by som prijal jednu gigantickú, perfektne podsvietenú fontánu. „Bodli“ by aj viaceré atrakcie pre deti.
