Počas starovekých olympijských hier sa vraj nesmelo bojovať. Panoval „pokoj zbraní“. Zásadu dodržujeme dodnes aj na Slovensku. Sú divadelné a parlamentné prázdniny, takže občan sa môže cítiť relatívne bezpečne. Starý dobrý Murphyho zákon hovorí, že pokiaľ nezasadá zákonodarný zbor, môže občan pokojne spať.
Doma to máme načas vysporiadané, takže hurá do Pekingu. Hry tam pompézne otvorili. Športovcov zaujíma dosiahnutý čas, výška latky a voda v bazéne. A každý súťaží v prvom rade sám so sebou. Ak štartérova pištoľ odštartuje beh na sto metrov, pravidlá sú jasné. Každý štartuje z tej istej pozície a víťazom je ten, kto dobehne do cieľa prvý. U nás na Slovensku máme ročne tisíce malých Pekingov. Sú to maturitné skúšky. Naše Pekingy však majú obrátené pravidlá. Do cieľa musia dobehnúť všetci naraz, ale každý štartuje z inej pozície. Niekto je viacej vpredu a iný viacej vzadu. Niekto pochádza zo zazobanej rodiny a denne dostáva stovku vreckového, vstáva o tri štvrte na osem a to ho ešte ocinko odvezie na bavoráku do školy, aby sa chlapčiatko náhodou nezadýchalo, či (božechráň!) nemuselo ísť dvesto metrov pešo. Niekto bývajúci na odľahlých lazoch pre zmenu vstáva o pol piatej ráno a mamine zrobené mozoľnaté ruky mu (jej) ledva dajú na desiatu, cestovné a minerálku. Samozrejme, že ja držím palce tej druhej skupine. Lebo aj oni musia dobehnúť do cieľa.Hoci ich štart bol hodne komplikovanejší. Tých našich malých slovenských Pekingov sú tisíce a konajú sa každý deň. Bez štadiónov a ohňostrojov. Bez drahých vstupeniek, bezpečnostných opatrení a slávnostných rečí. Svoju olympiádu vyhrávajú každý deň mamičky starajúce sa o mentálne postihnuté deti, vyhrávajú ju vozíčkári, ktorým štát nie je schopný zabezpečiť bezbariérový prístup do inštitúcie, kam im poslal úradné predvolanie. Svoju olympiádu vyhrávajú zdravotné sestričky, ktoré niekoľkokrát denne vyberajú za pár korún (veď viete čo) spod starých ľudí. Víťazov osobných olympiád sú na Slovensku desaťtisíce. Pri týchto víťazstvách sa nehrajú hymny a žiadne pestrofarebné kovy sa nevešajú okolo krkov. Športovci mali ideálne podmienky pre tréning. Rôzne sústredenia a dolaďovanie formy. Predstavte si situáciu, že v televízii vystúpi zdravotná sestrička z geriatrického oddelenia a vyrehotaná do kamery povie: „Momentálne odlietam na Malorku doladiť formu na vyberanie hovienok spod pani Fišerovej, čo leží na stoštvorke.“
Budúci mesiac idem u mamy donatierať plot. Formu idem doladiť na Krétu. Lepšie tam schne farba. Dnes to bolo zúfalo vážne, ale zmena krvnej skupiny a žánru občas nemôže škodiť.
