TRENČIANSKE TEPLICE. Tridsaťpäť stánkov s dobovým tovarom preniesli kúpeľný park a centrum mesta na dva dni do doby dávno minulej. Práve tu krojovaní predavači ponúkali svoje výrobky presne tak, ako ich predkovia pre niekoľkými storočiami. Medzi kožušinármi, výrobcami fujár či opaskov mal svoj prenosný obchodík aj Jozef Maslík z Oravy. Ten sa popri pomôckach do kuchyne venuje aj výrobe drevených reliéfov a obrazov.
„Používam väčšinou lipové drevo, to je na všetkých miestach rovnako husté,“ vysvetlil mladý rezbár, ktorý vždy túžil pracovať s drevom. „Chcel som byť stolárom,“ doplnil. Plastické obrazy s prírodnými motívmi vyrába podľa vlastnej fantázie tak, aby patrili k Slovensku. Dĺžka ich výroby závisí vraj od motívu. Niekedy je to mesiac, inokedy iba týždeň. Záľubu v ľudových remeslách našiel aj Peter Dovčík zo Sokoloviec. Ten so svojou manželkou už päť rokov vyrába podľa tradičného hrnčiarskeho spôsobu misky, ozdoby či dekoračné sošky. „Hlina je zložená zo šamotu kaolínu a je vypaľovaná na tisíc stupňov,“ upresnil. Následne je upravovaná tak, aby vydržala mráz aj dážď a nepoškodila sa. Keďže je hlina veľmi tvárny materiál, dá sa na nej podľa Dovčíka vyblázniť, a tak čerpá inšpiráciu často aj od ľudí a zákazníkov.
Výrobe ručne tkaných kobercov sa Martin Molnár zo Šurian venuje sedem rokov. Na ich výrobu používa historické krosná, z ktorých majú jedny až 150 rokov. „Prvé informácie o tkaní som získal od prastarkej, od nej som zdedil aj krosná,“ uviedol. Voľakedy ľudia vraj tkali počas zimných večerov, keď nebolo práce na poli, pričom spracúvali použité handry a látky. Tým istým spôsobom tká aj on, pričom mu iba osnovné nite pripravuje fabrika. Do nich sa zatkáva čistá bavlna v rôznych farbách. „Je to o fantázii, niekedy si vymyslia motívy ľudia,“ vysvetlil. O tradičné koberce vraj medzi ľuďmi vzrastá záujem. „Už ich prestalo baviť mať v celej izbe jeden koberec a na ňom nábytok,“ vysvetlil. Výhodou tkaných kobercov je vraj hlavne to, že sa môžu oprať v práčke a sú opäť čisté. Keďže je široká škála farieb, dajú sa jednoducho doladiť ku každému interiéru. Keďže nikdy nechcel nové krosná, cestoval po Slovensku a hľadal. „Mám tri krosná, každé z iného kúta Slovenska,“ upresnil. Pri návštevách dedín a miest si pozorne porovnával práce rôznych stolárov, až si napokon vyrobil vlastné krosná. „Sú z troch druhov dreva a nie je tam ani jeden klinec,“ pochválil sa Molnár.