TRENČÍN. Rodinné puto nie je jediným ohnivkom, ktoré spája fotografa Milana zo Starej Ľubovne a jeho synovca Vladislava žijúceho v Bratislave. Každý z nich sa venuje vo svojej tvorbe inému médiu, majú však vzájomné princípy a návštevníci môžu vidieť vizuálne prieniky ich spoločnej tvorby.
Nie je „cvakačom“
Milan vychádzal v počiatkoch svojej tvorby z realistickej fotografie ako každý fotograf. „V súčasnosti svet okolo seba však nielen reprodukuje, ale predovšetkým ho pretvára. Manipuláciou a svojimi myšlienkovými pochodmi prekonáva polohu „cvakača“, akých je v dnešnej dobe digitálnej fotografie veľa. Inštalovanie a inscenovanie rôznych vecí, ktoré zasahujú do objektívneho sveta okolo seba a využitie manipulačných technológií ako fotoaparát alebo počítač, mu vkladá silný sugestívny rám,“ hovorí o staršom autorovi kurátorka výstavy Silvia Rajčanová z Turčianskej galérie v Martine.
Milan Malast, ktorý sa okrem mnohých skupinových doposiaľ predstavil na desiatich autorských výstavách, využíva rôzne princípy tvorivej práce s formou a obsahom. Kombinuje, kolážuje, akumuluje, privlastňuje si a následne interpretuje známe symboly západnej kultúry. „Vtipne reaguje na globálne i obsahové príbuznosti. Z vizuálne nepeknej situácie vie vyťažiť prekvapivé estetické momenty. Fotografia je nielen jeho spôsobom života, ale aj komunikáciou so sebou, s druhými i s celým svetom,“ zakončila Rajčanová.
Vymýšľa príbehy,
ktoré sa nestali
Milan je aj zberateľom predmetov, ktoré potom fotografuje. Doma má pečiatky, gombíky, „kartridže“ a dokonca býval v byte, kde bola aj kostra človeka. „Fotografia je pre mňa ako droga, každý deň si ju musím aplikovať. Stopnutie času je úžasná vec, niečo neskutočné,“ hovorí o svojej vášni Milan, ktorý pri svojej tvorbe hľadá pozitívne veci.
V pozitívnom však zase hľadá marazmus. Jeho tvorbu charakterizuje „iracionálna irealita“, obraz upravovaný pomocou počítačovej technológie. „Ide mi o to, aby spojením dvoch až troch vecí vznikol príbeh, ktorý sa nikdy nestal. Vymýšľam si príbehy, situácie a vzťahy, dávam do súvzťažnosti veci, ktoré sa v reálnom živote nikdy nestretli a ani sa nikdy nemôžu stretnúť. Veľakrát je prienik veľmi hlboký, obrazy sa s fotografiami spájajú, ťažko možno povedať, ktoré je maľba a ktoré fotografia,“ hovorí Milan, ktorý sa foteniu začal venovať v osemdesiatych rokoch minulého storočia a fotografovanie je pre neho relaxom a terapiou, oddychuje pri nej od ľudí a od stereotypov života.
Originál verzus kópia
Väčšina vystavovaných prác Vladislava, absolventa dejín umenia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, pochádza z posledných troch rokov. Jednu časť z nich venoval surrealistickým kompozíciám. „Interpretuje diela a osobnosti z dejín umenia. Vypožičiava si fragmenty svojich i cudzích diel, ktoré následne cituje, parafrázuje a štylizuje,“ hovorí o tvorbe Vladislava kurátorka výstavy. Autor, ktorý pochádza z Trenčína, vytvára obrazy v obrazoch a pohráva sa tak s rôznymi polohami vzťahu kópie a originálu. „Originál vstupuje do kópie a kópia do originálu,“ dodala Rajčanová.
Vladislav v polohe špekulatéra
Vystavované obrazy tridsaťročného autora, ktorý sa umeniu venuje profesionálne ako teoretik, sa vzájomne odlišujú. Pri mnohých z nich vraj sníval, preto sú staršie diela snové a predstavujú poetické príbehy. Inšpiroval ho najmä Salvador Dalí.
„Neskôr som sa hral s formami a farbami. Zaujal ma Fulla a jeho živšia farebnosť. Sú tu aj také diela, ktoré kombinujú obrázky, štvorce. Chcel by som, aby bol každý z nich hravý. V obrazoch uvažujem o rôznych princípoch v obrazovej kultúre, tam som v polohe špekulatéra,“ hovorí Vladislav, ktorý pracuje v Slovenskej národnej galérii v Bratislave, kde je tvorcom vzdelávacích programov pre školy a verejnosť. Maľovanie je pre neho koníčkom a vraj nemá ambíciu k profesionálnym polohám. Doteraz sa autorsky predstavil len raz ako hosť výstavy Izabely Bulkovej Spomienky a návraty.
Výstava obrazov a fotografií v Mestskej galérii potrvá do 11. septembra.
