TRENČÍN. Ginko, za ktorého záchranu bojovali nielen ochranári, ale aj občania, vyrúbali 29. marca. Nepomohli petície ani snaha vyhlásiť ho za chránený strom. I keď firma Arman Intech Reality, ktorá pozemok o rozlohe 4200 metrov štvorcových kúpila od mesta, vyrúbala strom pred piatimi mesiacmi, na pozemku sa zatiaľ nič nebuduje. Podľa Jany Markovej z Mestského úradu si firma momentálne vybavuje všetky potrebné povolenia, aby mohla začať výstavbu polyfunkčnej budovy, k termínu výstavby sa nevyjadrila. Zuzana Václavová zo združenia Pre prírodu si však myslí, že je prinajmenšom zvláštne, keď sa investor tak ponáhľal s výrubom ginka a teraz sa na pozemku stále nič nedeje. „Ginko mohlo naďalej rásť,“ tvrdí.
Bude žiť ďalej
Ešte pred tým, ako stihol investor strom vyrúbať, profesionálny arborista Marcel Trnovský v spolupráci s Jurajom Jančim zo Spolku pestovateľov ginka odobrali ochranári v lete minulého roka odrezky z ginka. „Teraz po roku môžeme povedať, že sa dva odrezky ujali,“ chváli sa Václavová, podľa ktorej je letné štepenie rizikové. Ochranári sú radi, že sa vôbec nejaké odrezky ujali. „Z ginka sa vďaka tomu zachová genetický materiál, teraz budeme hľadať technológie na to, aby sme z odrezkov vypestovali dospelý strom,“ upresnila. Z vetvičiek totiž dospelý strom nevyrastie, ale mikropopagácia je spôsob, ako to dosiahnuť. „Je to rozmnoženie rastlín in vitro, čiže v umelo vytvorených podmienkach na roztokoch, alebo živných pôdach,“ upresnila spôsob, ktorý sa používa u rastlín, ktoré sa veľmi ťažko množia klasickým spôsobom.
Ginká vypestoval z plodov
V Trenčíne rástli spolu štyri ginká. Cez ulicu oproti na Štefánikovej ulici stoja tri, ktoré boli vyhlásené za chránené. Podľa milovníka tohto endemicky najstaršieho stromu na zeme, Františka Kapinosa sú tieto tri samičky.
„Vyrúbané ginko bolo samčie a iba to dokáže tvoriť plody veľké ako slivky,“ vysvetlil. Pestovateľ a náruživý bonsajista si pred viacerými rokmi takto z plodu trenčianskeho ginka už vypestoval miniatúrny stromček, z ktorého je dnes krásny bonsaj. Má aj jeden mladší, ktorý ešte iba tvaruje pomocou drôtu. Keď sa dozvedel o zámere, že podľa neho tento veľmi zdravý strom, zobral si domov jeho päť plodov. „Ošúpal som ich, veľmi smrdeli,“ spomína bonsajista. Následne jadierka veľké ako lieskovce nechal vysušiť na slnku a dal ich na niekoľko mesiacov do mrazničky, aby prešli prírodnou stratifikáciou. „Aby to bolo tak, akoby semienko zamrzlo v zemi,“ vysvetlil. Minulú jar posadil semienka do vlhkopiestej rašeliny. Ujalo sa všetkých päť a darí sa im výborne. Síce majú dnes iba pár lístkov, no o niekoľko rokov z nich budú krásne miniatúrne stromy. V prírode by ginko narástlo vraj za päť rokov do výšky 60 centimetrov, ale v kvetináči je obmedzované a rastie pomalšie.
Číňania a Japonci nám neodpustia
Podľa Kapinosa má strom ginko tristo miliónov rokov. Prežil sopečné výbuchy, katastrofy. Je to vraj najodolnejší strom, nechytajú sa ho plesne ani huby. Dôkazom odolnosti je vraj aj to, že stromy na Štefánikovej ulici majú veľmi zlé podmienky na rast. Kritický stav im spôsobujú výfukové plyny aj obmedzovanie v raste priľahlou budovou a chodníkom. Stromy sú ale krásne.
„Ak by Číňania a Japonci vedeli, že sme takýto krásny a zdravý strom vyrúbali, nikdy by nám neodpustili,“ tvrdí Kapinos, podľa ktorého by sa tí určite snažili budovu postaviť tak, aby strom ponechali. Je to vraj ich štýl. „Všade stavajú tak, aby nepoškodili stromy,“ zdôraznil pestovateľ.