Keď pred pätnástimi rokmi odkúpil Rudolf Hajaš rodičovskú chalupu a vyplatil súrodencov, začal ju pomaly rekonštruovať.
KOŠECKÉ ROVNÉ. Popri dome prišla na rad i záhrada či role, ktoré sú skryté v strmom kopci. Tu sa mu darí pestovať raritnú úrodu. Sám seba nepovažuje za záhradkára profesionála, no ani nie úplného laika. „Viem, čo zem potrebuje, a ja sa jej to snažím dávať. K zemi som bol pripútaný svojím spôsobom odmalička. Veď sme mali role, záhrady... V nich zostali stromy, takže ak aj niečo s manželkou posadíme, mám o zábavu postarané,“ usmieva sa chlap v najlepších rokoch, ktorý na chalupu dochádza z Trenčína.
Rodák z Košeckého Podhradia je v súčasnosti obyvateľom Trenčína. Už pred štyrmi rokmi vypestoval slnečnice vysoké štyri metre. „Semienka som dal vysušiť, slúžili ako krmivo pre vtákov. Je tu dosť sýkoriek, drozdov i žltochvostov, cez zimu im padli vhod. Niekoľko z nich „prepadlo“ cez sneh a zasadilo sa v zemi. Keď som sadil slnečnice v záhrade pre domom, nemal som o týchto ani tušenia. Vyrástlo ich asi sedem. Preriedil som ich a ponechal tri, neskôr iba jedinú. Pokiaľ sa mi v záhrade vyšplhali krásavice do štvormetrovej výšky, táto, v rohu za chalupou, rástla ďalej. Tento týždeň, keď sme ju merali, mala bez štyridsiatich centimetrov päť metrov, no medzitým určite podrástla,“ konštatuje Rudolf a ukazuje nám slnečnicu, z ktorej si ponechá semiačka nielen pre vtáčence, ale aj pre seba.
To však nie je jediná maxiúroda v záhrade u Hajašovcov. V symbióze s jabloňou rastie do koruny stromu z dvoch strán indická uhorka. „Dostal som semienka od kamarátky. Zasadil som a už má cez meter,“ ukazuje dlhý plod majiteľ. Pred nami ho premeria a skonštatuje, že za posledný deň narástol takmer šesť centimetrov a v čase našej návštevy merala uhorka 105 centimetrov. „Starám sa o ne, polievam ich. Myslím si, že ak by sa tento plod odtrhol, úlohu „vodcu“ by prebral ďalší v poradí,“ rozmýšľa nahlas pestovateľ. Vie, čo má do záhrady dať, čo potrebuje zem, a tak nám prezrádza, že okrem ovčieho hnoja použije aj niečo iné, musí to byť však prírodné a ekologické. Na otázku, ako v kuchyni využije rodina uhorku, odpovedá rýchlo. „Ženy majú množstvo kulinárskych tajomstiev. Možno skončí ako cuketa, ktorá sa podá nastrúhaná ako placka, možno bude z nej šalát, ktorý by mohol mať v kombinácii práve s jabĺčkami, vynikajúcu chuť. Potom vám poviem,“ vyprevádza nás s úsmevom zo záhrady, kde rastú obrie plody Rudolf Hajaš.
