Zber: Kvitne od mája do júla. Má pomerne veľké kvety a hodne meduje. Med má jasnú farbu, peľu dáva málo. Rastie na vlhkých a na minerálne látky bohatých stanovištiach v lužných lesoch, pobrežných húštinách, priekopách, mokrých lúkach od nížin do podhorského stupňa. Koreň sa zbiera na jar v marci až apríli alebo na jeseň v októbri až novembri. I keď sa droga bežne upravuje sušením, lepšie výsledky je možné dosiahnuť s čerstvým koreňom, ktorý môžeme na zimu uskladniť podobným spôsobom ako koreňovú zeleninu, teda do debničiek s pieskom. Vykopané korene sa očistia od hliny, zbavia listov a rýchlo sa sušia na slnku (hrubšie sa pozdĺžne prerežú). Dobre sa sušia ale dosúšajú umelým teplom do 450C. Tiež sa môže zbierať aj list ako náhrada za koreň. Listy sa zbierajú v čase kvitnutia rastliny v máji až júli. Materiál sa suší v tenkých vrstvách v tieni.
Obsiahnuté látky: Drogy kostihoja obsahujú alantoín, ktorý je najviac obsiahnutý v koreni, alkaloidy intermedin a acetylintermedin, consolidin, consolicin, symphytin, echimidin, laziokarpin, symphytocynoglossin, ďalej metylpyronin, lykopsamin, acetyllykopsamin, organické polyfenolové kyseliny (chlorogénovú, kávovú) a aminokyseliny (asparagín). Vo vňati sa nachádza väčšie množstvo slizu i triesloviny. Okrem toho obsahuje aj cholín, glykozidické látky, živicu, menšie množstvo silice, triesloviny, škrob, steroly a iné substancie.
Účinnosť a použitie: Alantoín povzbudzuje proliferačné procesy v organizme, urýchľuje regeneráciu tkanív a podľa najnovších výskumov zvyšuje tvorbu neutrofilných leukocytov. Podporuje regeneráciu poškodených alebo atrofických slizníc a podporovaním tvorby kalusu napomáha hojenie zlomenín kostí. Vnútorne sa podáva pri chemickom alebo termickom poškodení slizníc a pri atrofii slizníc žalúdka. Ako kloktadlo sa ordinuje pri ťažko sa hojacich zápalových ochoreniach v ústnej dutine (pri paradentóze, gingivitíde, recidivujúcich stomatitídach). Pre ochranný účinok slizu a vplyv alantoínu na urýchlenie hojenia poškodených slizníc sa rastlina už tradične podáva pri žalúdočných a dvanástnikových vredoch. Protizápalový účinok trieslovín a ostatné zložky predurčujú drogu aj na vonkajšie použitie pri ťažko sa hojacich ranách, vredoch predkolenia, dekubitoch, následkoch omrznutia alebo popálenia, ako aj pri zápalových ochoreniach vonkajších pohlavných orgánov či inflamovaných hemoroidoch. Experimentálne dokázaný tlmivý vplyv alkaloidov na centrálny nervový systém pri podávaní v terapeutických dávkach sa v humánnej medicíne zatiaľ veľmi nevyužíva. Droga sa používa aj na zlepšenie vykašliavania a rýchlejšie hojenie zapálených slizníc dýchacích ciest. Pre účinnú regeneráciu slizníc a výrazné diuretické vlastnosti sa ordinuje aj pri zápaloch močových ciest, pričom sa obvykle kombinuje s doplňujúcimi drogami.
Toxicita: Dlhodobé neprerušované užívanie alebo prekračovanie terapeutických dávok sa neodporúča pre škodlivé účinky pyrolizidínových alkaloidov (necidov) na pečeňový parenchým. Pri bežnom krátkodobom užívaní v terapeutických dávkach sa nevyskytujú žiadne vedľajšie účinky. Bežné netoxické dávky sú:
- 3 čajové lyžičky strúhaného koreňa denne,
- 4 krát denne na špičku guľatého noža prášku,
- 3 šálky po 150 ml záparu denne.
Čas liečby môže trvať nepretržite maximálne 3 týždne. Napriek tomu pri vnútornom podávaní treba zachovať opatrnosť a podávať len v nevyhnutných prípadoch. Odporúča sa predovšetkým vonkajšie použitie vo forme obkladov, mastí a mazadiel.
Recept pre vás: Veľmi dobrý vplyv na hojenie podliatenín, zmäkčovanie stvrdnutých miest a liečenie kožných zápalov má nasledujúca zmes. Dva hmotnostné diely čerstvo nastrúhaného koreňa, 1 diel strúhaných surových zemiakov a 1 diel čerstvého strúhaného surového koreňa zeleru. Zmes z týchto surovín prikladáme na postihnuté miesta vo forme kašovitého obkladu.
PRIPRAVUJE ANTON BLAHUŠ,
PREDSEDA združenia veronica -
klubu ZBERATEĽOV A PESTOVATEĽOV
LIEČIVÝCH RASTLÍN
