Od piateho do siedmeho septembra vystavovali v Mestskej galérii členovia trenčianskeho bonsajklubu.
TRENČÍN. Popri ihličnanoch tu mohli návštevníci vidieť aj drobné fikusy, či sukulenty. Medzi 25 vystavovanými krásavcami boli aj takmer štyridsaťročné skvosty, či nevšednosti ako hlohyňa či granátové jablko.
Bonsaje sú veľmi drahé
Vytvarovanie bonsajov potrebuje podľa dlhoročného odborníka Františka Kuzmu čas, vodu, svetlo a trocha lásky. „Keď ho máte na očiach, jeden deň prídete, a poviete si, že tento list je prerastený a nemá tu čo robiť,“ vysvetľuje bonsajista, ktorý svoje stromčeky pestuje na balkóne. Úprava miniatúrnych stromčekov má veľa fínt, základnou zásadou je nestrihať ihličnanom v žiadnom prípade ihlice. Tie sa majú iba podľa potreby vytrhávať. „Ak sa ihlica ostrihá, oschne a s ňou aj celý strom,“ zdôraznil odborník, ktorý sa svojmu fikusu venuje 38 rokov. Pomocou prerastených konárikov, ktoré nechal popri pni zarastať späť do zeme, vytvoril bizarný tvar stromu. Jeho hodnota je dnes 40-tisíc korún. Niektoré bonsaje však majú nezaplatiteľnú hodnotu, pričom finančne náročné sú aj špeciálne, spravidla pravé japonské misky.
Drevo treba upravovať, pokým je ohybné
Druhom, ktorý sa môže strihať ľubovoľne, je napríklad myrta alebo sukulent. Tie dorastú. Popri bonsajoch, ktoré sa iba strihajú, sú aj také, ktoré sa dajú tvarovať. Strom má tendenciu stúpať hore a ak chceme podľa bonsajistu vybraný tvar, musíme vetvičky uviazať špeciálnymi drôtikmi. Tie vetvičke neublížia, ale nie sú lacnou záležitosťou. Estetickým prvkom je aj kombinácia bonsaja s mŕtvym drevom. Ak bonsaju niektorá z vetvičiek uschne, použije sa kyselina, ktorá drevo zosvetlí a to potom pôsobí zaujímavejšie. Rastliny je podľa Kuzmu najlepšie upravovať, kým sú mladé a drevo je ohybné. Vraj im to vôbec nevadí. „Keď je rastlina v miske, vyrastie za sedem rokov toľko, koľko by vyrástla za rok v prírode.“ Keďže sa jej strihá koruna, koreň je obmedzovaný v malej miske, treba ju často hnojiť. Presádzať je potrebné minimálne raz za štyri roky. Ak je rastlina staršia, môže byť v jednej miske aj päť rokov. „Treba ju vybrať, prestrihať korene, odobrať starú hlinu a dať novú,“ upresnil. Okrem druhu rozhoduje o intenzite zalievania vraj aj umiestnenie bonsaja. „Na balkóne ich treba polievať aj dvakrát denne,“ zdôraznil Kuzma, podľa ktorého má bonsaj malú misku, a tak ho treba aj pravidelne hnojiť, aby získal živiny. Podľa druhu sa používa aj zemina. Ihličnany vraj potrebujú vyššiu hodnotu PH, sukulenty sa potešia piesku s čiernozemou.
Vznikli v Číne a Japonsku
Prvé bonsaje mali na svedomí japonské a čínske dynastie cisárov. Tí mali málo zeme, a tak si vytvárali miniatúrne záhrady, kde chceli mať všetky druhy stromov. Podľa Kuzmu je v jednej dynastii 850-ročný strom, ktorý má aj svoj rodný list. „Sú v ňom aj informácie, kto sa oň kedy staral,“ doplnil. Pokým Číňania nechávajú stromy rásť voľne, Japonci ich aj tvarujú. Bonsaje sa podľa veľkosti delia na mini, stredné a väčšie. Bežný štyridsaťročný bonsaj má okolo 40 centimetrov, no najväčšie kúsky majú vždy iba do 70 centimetrov.