mom, reportážam, ale aj ekologickým a populárno-vedeckým filmom.
Často nakrúcal vo svojom rodnom kraji, predovšetkým na brehoch Váhu i Dunaja. Nepohrdol však ani zaujímavými námetmi zo zahraničných ciest v Tunisku, Egypte, Libanone, Grécku, Sicílii i na Malte. Hlavným motívom jeho tvorby bol vzťah človeka k prírode a ich vzájomná spätosť, ale aj vzťah človeka k práci a k prostrediu, v ktorom žije a tvorí. Medzi jeho najúspešnejšie dokumentárne filmy patria Beethoven na Slovensku (1968), v ktorom zachytil pobyt a účinkovanie svetoznámeho skladateľa na slovenskom území a film Nové Slovensko (1970). Andrej Kristín pôsobil po ukončení štúdia kamery na pražskej FAMU od roku 1956 v Štúdiu dokumentárnych filmov v Bratislave.
Od 70.rokov sa venoval predovšetkým tvorbe autorských filmov s vlastným scenárom, réžiou i kamerou. Vo svojich filmoch sa rád vracal aj do Trenčína, o čom svedčia jeho dokumenty Trenčín je môj kraj , Trenčiansky hrad, Trenčianski umelci, či film Pamiatky z Trenčína z roku 1975. K srdcu blízkym dielam zosnulého autora patrí aj dokument Cez Nemšovú, v ktorom priblížil domáci súbor Nemšovanka.
Jeho filmová tvorba zožala úspechy na filmových festivaloch doma i v zahraničí, odkiaľ si priviezol množstvo ocenení. Kristínova tvorba sa stala svojou originalitou neobyčajnou súčasťou slovenskej kinematografie.