sť.
Preto za seniorov Dukly nenastúpil ani v jednom majstrovskom zápase, hoci to bolo jeho veľhou túžbou. Na hokej ale nezanevrel, neskôr chytal v okresnej súťaži za Trenčianske Teplice, potom sa stal trénerom a funkcionárom tohto klubu. Prednedávnom bol jednohlasne zvolený za nového predsedu výkonného výboru Zväzu ľadového hokeja Trenčianskeho kraja.
Svatomír nie je ani v kalendári
Keď hľadal toto meno, či už v kalendároch, alebo na internete, tak ho aj napriek úsiliu nikdy nenašiel. Meniny teda neoslavuje, lebo jednoducho ani nevie kedy. Jasné je len to, že ho dostal do vienka od svojich rodičov, konkrétne po otcovi, ktorý je nositeľom práve tohto mena. Kde vôbec „vyhrabali“ jeho predkovia meno Svatomír ani len netuší. Len tak mimochodom, ďalším nositeľom tohto mena v rodine je jeho 19-ročný syn, ktorému tak povediac odovzdal Svatomírsku štafetu.
P. Kary a L. Štefaničiak
Strýco Peter Kary, vtedy aktívne hrával hokej za Jednotu Trenčín. Práve on ho ako štvorročného priviedol do prípravky, ako päťročný mal brankársku výstroj - vďaka trénerovi Ladislavovi Štefaničiakovi, ktorý raz, keď išiel okolo ich domu ho zaregistroval, ako sa hádže o zem a húževnato chytá puk. Dal mu teda brankársku výstroj a či Svatomír chcel, alebo nie, postavil sa do hokejovej brány. Jeho túžbou síce bolo stať sa kvalitným hokejistom, ale post gólmana mu prischol až do konca aktívnej činnosti.
Od prípravky po juniorku
Postupom času absolvoval všetky mládežnícke vekové kategórie - od prípravky až po juniorov - a to iba v trenčianskej Dukle. Jeho prvými trénermi boli L. Štefaničiak, P. Železník, na ktorých aj po rokoch veľmi rád spomína, rovnako ako aj na kormidelníka Ivana Grandtnera pri ktorom ukončil hokejovú kariéru. Vo všetkých kategóriach bol spoľahlivou oporou, medzi jeho najväčšie úspechy patrí získanie strieborných medailí na Slovensku v kádri mladších žiakov. Brankárskou dvojičkou mu bol vtedy Jozef Vozárik, neskoršie, keď prišiel do Trenčína zasa Edo Hartmann.
Pôvodne mal narukovať na základnú vojenskú službu do Michaloviec, ale lekári rozhodli, že kvôli zdravotným problémom neoblečie rovnošatu.
Tým pádom skončila jeho perspektívna hokejová kariéra. V Dukle skončil s hokejom ako 19-ročný, hoci jeho nedosnívaným snom, ako každého talentovaného hokejistu, bolo hrať najvyššiu súťaž - extraligu. Nakoniec zostalo iba pri zbožnom želaní, nakoľko v opačnom prípade mu hrozilo to najhoršie - pripútanie na invalidný vozík...
Za mužov Trenč. Teplíc
Keď dostal lekárske stop pri vrcholom hokeji, tak po oslovení trénermi Trenč. Teplíc - J. Prekopa a P. Ďurinu sa rozhodol chytať v amatérskej okresnej súťaži.
Slovo dalo slovo a Svato pôsobil v bráne klubu z kúpeľov pozoruhodných dvanásť rokov. Za toto obdobie boli Tepličania sedemkrát na 1. mieste - teda majstrami okresu, neskôr Trenčianskeho kraja. Ako tréner má na svojom konte kompletnú medailovú zbierku (zlato, striebro, bronz).
Postupne absolvoval trénerske kvalifikácie - od vtedajšej piatej až po tretiu triedu, kde bol jeho triednym učiteľom súčasný tréner reprezentácie SR - J. Filc. Stal sa odborným trénerom brankárov vo všetkých mládežníckych mužstvách Dukly. Trénoval v dvoch kempoch aj ženy - hokejistky z talianskeho klubu Bolzano, ktoré mali sústredenie v Prievidzi. Jednu majstrovskú sezónu (v roku 1999) bol kormidelníkom seniorov HK Bologna.
Trénoval I. Murína a M. Hálu
Ako deviataka Svato vtedy trénoval Igora Murína, v štvrtej a piatej skupine zasa učil základy brankárskeho remesla Miroslava Hálu. Sú to takpovediac jeho odchovanci, na ktorých je veľmi hrdí.
Predsedom VV ZĽH
Nie je tomu tak dávno, keď sa rozhodol kandidovať na funkciou predsedu VV ZĽH Trenčianskeho kraja. Jeho prioritným cieľom v novej funkcii je predovšetkým rozšírenie základne krajského hokeja o ďalšie mužstvá v našom regióne. Ak bude dostatok účastníkov, mužstvá sa môžu rozdeliť do dvoch skupín (po päť tímov), systémom každý s každým dvojkolovo, potom by mohlo byť play-off a celá súťaž by bola atraktívnejšia. Prvé zasadnutie celého výkonného výboru, spolu s funkcionármi siedmich prihlásených mužstiev bolo v pondelok 8. septembra.
Synovia otca nenasledovali
Je zvláštne, že hoci otca očaril hokej, jeho dvaja synovia 19-ročný Svatomír (rodinná tradícia má teda pokračovanie) a 14-ročný Miroslav vôbec hokeju neholdovali. Údajne otec, ktorý žil v mladosti hokejom, akosi pozabudol na hokejovú výchovu svojich synov. Vtedy totižto chodili na karate, ktoré ich očarilo.
V súčasnosti sa mladší syn venuje florbalu, starší so športom skončil,lebo sa pripravuje na maturitu.
Manželka Janka mala pre športové aktivity svojho manžela veľké pochopenie, vycházala mu vo všetkom v ústrety, bola preňho skvelou oporou.
Apropos, spoločnou cestou životom kráčajú v pohode už dvadsať rokov...
Dukla a reprezentácia
Svatomír je priaznivcom nielen Dukly Trenčín, ale fandí predovšetkým slovenskej hokejovej reprezentácii. Ešte v období, keď bol aktívnym hokejistom, bol preňho najväčším vzorom skvelý brankár bývalého Sovietskeho zväzu - Vladislav Treťjak. V súčasnosti sa mu najviac po hokejovej stránke pozdávajú výkony hráčov - Andreja Meszároša a Mariána Gáboríka.
Obhajoba titulu
Nový predseda VV, ako tréner hokejistov Trenč. Teplíc, pred nastávajúcou sezónou túži jednoznačne po obhajobe titulu majstra Trenčianskeho kraja. Verí, že za výdatnej podpory prezidenta klubu I. Chylu, trénera P. Ďurinu a ďalších sponzorov sa podarí naplniť toto smelé predsavzatie, pre sezónu 2008/2009, keď v hráčskom kádri neprišlo k žiadným podstatným zmenám.