NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Pod nosnou stenou sa zväčšuje kráter v tvare studne, ktorý je takmer štyri metre hlboký a jeho priemer už dosahuje niekoľko metrov. Vážne ohrozuje statiku tohto činžiaku a bezpečnosť jeho obyvateľov.
Dom postavili na zasypanej studni
Činžiak postavili v roku 1965. Podľa posudku statika Stanislava Guniša ho umiestnili priamo na zasypanej studni. „Pravidelný tvar kruhovitého útvaru poukazuje na skutočnosť, že tu bola pred nejakým obdobím vyhĺbená studňa alebo jama, ktorú zasypali. Vek tejto studne je ťažké určiť, môže ísť aj o archeologickú záležitosť,“ tvrdí statik. V dôsledku dlhodobého vyplavovania materiálu, ktorým bola studňa v minulosti zasypaná, sa betónový základový pás, na ktorom je umiestnená nosná stena činžiaku, ocitol vo vzduchu. Je pravdepodobné, že by táto stena už neexistovala, ak by bol činžiak postavený z tehál. Stena by sa zrejme zosypala do kráteru nachádzajúceho sa pod ňou.
V podlaží sú stopy po zatopení
V podlaží sa nachádzajú všetky sieťové rozvody vody, kanalizácie, plynu i ústredného kúrenia. Po vstupe do podzemného objektu ihneď cítiť výraznú vlhkosť, ktorá dominuje pozdĺž základov priečnych stien. Takmer celé dno technického podlažia bolo zatopené, čo dokumentuje aj popraskaná vysušená pôda ílovitého charakteru, ktorá siaha až tri metre pod úroveň základovej šachty. Voda, ktorá zaplavuje priestory časom zo zasypanej studne postupne odplavila materiál. Ten skončil v podloží podzemných priestorov.
Dažďová voda odplavila zásypový materiál
Ako konštatuje Guniš, voda sem vniká pravdepodobne z odvodňovacieho kanála, dlhého približne 80 metrov, ktorý sa nachádza iba niekoľko metrov za ohrozeným činžiakom. Ten zberá dažďovú vodu z komunikácie, ktorá vedie vo svahu cez záhradkársku osadu a mal by ju odvádzať ponad bytovku až do mestskej kanalizácie. Podľa statika rigol bol dlhodobo neudržiavaný. „Dno je neupravené takmer po celom úseku a ani samotné zaústenie odvodňovacieho kanálu do mestskej kanalizácie nevyhovuje požiadavke na plynulý odtok vody.“ Ako ďalej vysvetľuje, dlhodobé prenikanie zrážkovej vody z jarku do technického podlažia bolo príčinou vzniku a obnovenia kráteru. „Vyhĺbený kráter pod domom funguje ako zvod, ktorým odvádza zrážkovú vodu do podložia domu,“ dodáva Guniš.
Zabetónovanie studne si vyžiada desiatky tisíc korún
Už pred mesiacom žiadal predseda Stavebného bytového družstva občanov Vladimír Duša listom prednostu Mestského úradu Dušana Današa o riešenie a okamžité odstránenie statickej závady. Zároveň požadovali od Mesta spolufinancovanie opravy. Podľa Dušu, Technické služby mesta v roku 1996 kanál čiastočne opravili, ale situáciu to nezlepšilo, pretože nedošlo k jeho pravidelnej údržbe. Zo situácie nie je nadšený ani správca domu Fedor Kocián. Podľa neho si sanácia studne vyžiada desiatky tisíc korún a na opravu malo prispieť mesto. „Nie je to našou chybou, že v podzemí sa vytvorila veľká jama, ktorá ohrozuje statiku domu,“ dodal.
S opravami už začali
Prednosta Dušan Današ v spolupráci s riaditeľom Technických služieb mesta Martin Poriezom prisľúbili definitívne vyriešenie tohto problému v priebehu dvoch týždňov. Po našom upozornení na problém už v piatok 19. septembra začali pracovníci Technických služieb mesta upravovať záverečný úsek odvodňovacieho jarku. Po jeho úprave a vyčistení chcú osadiť prefabrikáty z plastového alebo betónového materiálu. Po oprave jarku studňu zalejú betónovou zmesou. „Bude treba zväčšiť aj vetrací otvor, aby ním prešla rúra na dopravu betónovej zmesi od čerpadla,“ upozorňuje na možné riziká správca domu Kocián.
