TRENČÍN. Vo štvrtok 9. októbra otvorila vernisáž putovnú výstavu s názvom Svetlo, priestor, čas. Vystavované fotografie a videá vznikli počas týždňového prázdninového medzinárodného workshopu v Michalovciach. Okrem žiakov a študentov zo Slovenska si na ňom vyskúšali prácu v medzinárodnom tíme aj umelci z Poľska.
Každý študent poňal tému inak
Strednú umeleckú školu v Trenčíne na workshope reprezentovala Gabriela Zigová, Boris Vitázek a Henrich Banáš. „Témou bolo svetlo, priestor a čas. Každý ju spracovával vlastným spôsobom, niekto silno emotívne, iný skôr všeobecne. Dal som im voľnú ruku, chcel som však, aby zachytili vnútorné pocity a prežívanie v meste,“ uviedol spoluorganizátor workshopu Róbert Sender, pedagóg školy. „Henrich olizoval igelitové vrecúško, ktoré si poletovalo v Michalovciach, čím vlastne olizoval atmosféru mesta. Gabriela sa zavrela do Subterénu, kde prežívala partnerské emócie, ktoré zaznamenala na fotografiách. Boris si zase sadol na záchod a odfotografoval si to, čo videl,“ prezrádza o vystavujúcich ich pedagóg.
Riaditeľka Strednej umeleckej školy v Trenčíne Mária Vilkovská je rada, že študenti sú aj počas prázdnin ochotní aktívne tvoriť. „Dúfam, že tento workshop ich posunie v profesionálnej tvorbe a bude príkladom aj pre mladších študentov,“ dodala.
V každom umení hľadajú myšlienku
Ako povedal študent Boris Vitázek, tvorba na workshope bola pre jeho účastníkov veľmi spontánna. „Všetci sme sa snažili vybočiť zo štandardov, ktoré máme zaužívané a hľadali sme v sebe niečo nové. Na mojich fotografiách som zachytil pohľad na dvere toalety zvnútra s kúskom mojich odrezaných nôh a akoby „božským“ svetlom nado mnou. Z mojej strany to bola satira na náboženstvo,“ povedal.
Nezameral sa vraj na formu diela, ale na myšlienku a obsah. „Myslím si, že ranná toaleta je jedno z najkreatívnejších miest, ktoré môže človek navštíviť,“ hovorí so smiechom. Fotografii sa Boris venuje rok a pol. Nezvykne sa radiť do špecifického žánru, rád hľadá myšlienku v akomkoľvek umení. V budúcnosti by chcel študovať intermédiá. Henrich Banáš hľadal pri svojej tvorbe správnu inšpiráciu a snažil sa spraviť niečo „odviazané“.
„Odfotografoval som sám seba prostredníctvom zrkadla, ako lížem, nafukujem a žujem plastové vrecúško. Skoro som ho zjedol, chvíľami som sa ním normálne zadúšal,“ vysvetľuje Henrich. Fotografie vznikli v priebehu hodiny a podľa ich autora majú pôsobiť vulgárne, až masochisticky. „Nápad vzišiel z hĺbky môjho vnútra. V tej chvíli som existoval len ja a to vrecúško,“ zakončil Henrich, ktorého snom je štúdium fotografie na vysokej škole.
Výstava v Mestskej galérii na Mierovom námestí potrvá do 22. októbra.