TRENČÍN. Výstavu Olivera Porubského a Jozefa Syrového otvorila vernisáž v piatok 10. októbra. Vystavované obrazy prvého z autorov majú pestré farby, akoby boli presvietené slnkom. „Sú to záznamy chodca, ktorý kráča krajinou a mestom a nesie si slnko v sebe. Z jeho obrazov dýcha srdce. Nie je to veľké či vážne umenie, je však niečím, čo dokáže presvetliť všedný deň,“ povedal kurátor výstavy Ján Tluka. Autor je turista, preto má blízko ku krajine. Kovové inšpirácie sú plastikami a sochami autora Jozefa Syrového. „Patria tiež k úsmevným dielkam, i keď niektoré z nich majú hlboký filozofický podtext. Je to zaujímavé oživenie vecí, ktoré už doslúžili. Autor ich nachádza medzi šrotom. I z tvrdého, ťažkého a ostrého materiálu dokáže vykúzliť niečo, čo je pohodové,“ zakončil Tluka, podľa ktorého dokáže výstava človeka veľmi príjemne naladiť.
Láska k prírode na obrazoch
Oliver Porubský sa dlhé roky venoval čiernobielej fotografii s tematikou krajiny. Po nástupe moderných technológií spracovania fotografického materiálu, niekedy okolo roku 2000 si obľúbil najmä štetec a farby. „Tieto olejomaľby sú väčšinou obrázky z krajiny a mesta a tiež zo sveta rozprávok a mýtov. Mám rád prírodu, krajinu, prostredie, ktoré nás obklopuje,“ hovorí Porubský. Prvé roky života až do vysokej školy strávil medzi horami na Pohroní. Keď prišiel do Trenčína, aktívne sa venoval turistike a upevnil v sebe lásku k prírode a horám. „V meste sa dajú nájsť zákutia, ktoré sú romantické, je v nich poézia a majú zaujímajú kompozíciu aj preto, lebo na ne vplývajú rôzne ročné obdobia,“ hovorí. Jeho diela zobrazujú Trenčín a jeho okolie v reálnej podobe a štýlovo sa dajú zaradiť do impresionizmu, ktorý si autor obľúbil spolu s ďalšími štýlmi, ktoré sa ujali v 19. storočí. „Necítim potrebu používať moderné alebo špeciálne výtvarné techniky. Som amatér, maľovanie obrazov nie je mojím živobytím. Je mojou záľubou, ktorou sa snažím zmysluplne vyplniť svoj voľný čas a upokojiť duševný život.“ Preto autor neočakáva, že na obrazy budú s uznaním pozerať erudovaní kritici, znalci alebo nároční konzumenti výtvarného umenia. „Na druhej strane som potešený, ak moje obrazy zaujmú časť publika, keď sa nájde hŕstka ľudí, ktorí majú radosť, že v obrazoch objavili prostredie, ktoré im je dôverne známe, blízke a s ktorým prichádzajú každodenne do kontaktu,“ hovorí Oliver Porubský a prezrádza, že na fotografiu úplne nezanevrel. „Aj keď idem maľovať obraz, najprv si krajinku farebne odfotografujem a potom ju maľujem z fotografie.“
Verí, že niektoré kúty sa nikdy nezmenia
Autorovi olejomalieb je ľúto, že niektoré zákutia Trenčína sa veľmi zmenili odvtedy, čo ich zachytil na svojich obrazoch. „Bývam na Soblahovskej ulici. Keď som sa kedysi pozrel z okna, videl som tam kus pekného trávnika. Dnes je tam postavený polyfunkčný objekt,“ spomína a dúfa, že niektoré časti Trenčína zostanú navždy nezmenené. „Ľudia aj mestskí páni si určite uvedomujú, že bez takých zákutí by to tu nebolo príťažlivé pre turistov.“
Inšpirácie nachádza v kovošrote
Jozef Syrový vystavuje v Mestskej galérii asi 30 kovových sôch. „Niektoré práce sú zo začiatkov mojej tvorby, kedy som začal pracovať s kovom. Predtým sa venoval maľbe a reliéfom do medi a mosadze,“ vysvetľuje autor. Vystavené trojrozmerné skulptúry začali vznikať približne pred desiatimi rokmi. „Postupne sa dostávam k jednoduchosti a využívam použitý materiál, ktorý bol vyradený. Zostala mi inšpirácia, preto sa tým zabávam,“ prezrádza Syrový. Najnovším prírastkom v jeho zbierke je bocian, ktorého autor nazval Jawan, pretože jeho telo je vyrobené z nádrže motorky. „Mám tu aj speváka vytvoreného z hrablí a motyky, vymýšľam si všelijakých chrobáčikov, zo starého šijacieho stroja vznikla zase mačka. Najnetradičnejším komponentom, ktorý som použil, bol delostrelecký granát, z ktorého som vytvoril zlú muchu. Našiel ho v starom šrote, bol prázdny,“ hovorí Jozef Syrový. Materiál na svoje kovové skulptúry nachádza v kovošrote, niekedy mu zaujímavé kúsky donesú aj známi. „Snažím sa oživiť studený kov, dať mu trochu tepla. Do svojich sôch pridávam dobrú náladu, aby boli pohodové a nie depresívne. Aj tá zlá mucha je pomerne milá,“ zakončil s úsmevom.
Výstava oboch autorov potrvá v Mestskej galérii do 26. októbra.
