Stálicou na ligotavom futbalovom nebi je Miloš VOLEŠÁK (nar. 20. 4. 1984), ktorý aj v majstrovskej sezóne 2008/09 patrí medzi opory a zatiaľ precízne odchytal všetkých dvanásť prvoligových stretnutí. Za zmienku stojí aj skutočnosť, že počas celej svojej doterajšej futbalovej kariéry nebol ani raz vylúčený!
Vzorom bol otec
Nakoľko otec Miloš, bol aktívnym brankárom, hospodárom na futbalovom štadióne vtedajšej Odevy Za mostami, tak aj syn - Miloš mladší, chodil s ním ešte ako predškolák na tréningy a tým automatický pričuchol nielen k samotnému futbalu, ale najmä náročnému brankárskemu umeniu. Vo svojom otcovi mal odmalička veľký vzor, nakoľko aj jeho dedko bol v minulosti taktiež futbalovým brankárom. Mužská časť rodiny Volešákovcov sa teda upriamila na jasnú cestu - zabraňovať gólom a nie ich strielať.
Milošovi viacmenej bolo súdene, že bude pokračovať v rodinnej tradícii, preto post brankára by v živote nevymenil za žiadný iný.
Do lopty kopal, chytal ju len tak pre radosť, nakoľko nebol registrovaný, chodil s otcom na štadión pozorne sledovať dianie na zelenom trávniku. Práve otec mu dal z futbalovej abecedy zo všetkých trénerov najviac, váži si aj získané skúsenosti od J. Macháča. Za to všetko je im veľmi povďačný.
Ako prváčik za Odevu
Keď bol prvákom na IV. Základnej škole v Trenčíne, tak už začal hrávať za Odevu, ktorá sa neskôr premenovala na Ozeta Dukla. Prvým Milošovým trénerom bol pán Mažár a hrali v okresnej súťaži. Neskoršie trénerskú taktovku prevzal I. Králik. Ako piatak prestúpil do futbalovej triedy na II. Základnú školu na Sihoti, kde žiaci a dorastenci TTS pôsobili v prvej lige. Ako žiak ôsmej triedy sa vrátil späť na Ozetu, kde sa vtedy pričinil o postup starších žiakov do prvej ligy. V mladšom a staršom prvoligovom doraste ho trénoval pán Jančovič (neskôr Lintner). Dá sa povedať, že v Trenčíne ako mládežník pendloval v kluboch Ozeta Dukla a TTS.
Bol reprezentantom
Ešte ako mládežník chytával aj aj za reprezentačné výbery SR v kategórii pätnásť- a šestnásťročných. Nastúpil aj v kvalifikačnom stretnutí o postup na majstrovstvá Európy, kde v skupine okrem Slovenska bolo aj Belgicko, Nemecko a Česko. Celý zápas odchytal proti Nemcom a Belgičanom, ale Slováci nepostúpili zo skupiny.
Premiéra v Corgoň lige
V sezóne 2002/03, keď trénoval trenčianskych mužov A. Dragúň, tak posledné tri súťažné zápasy dostal príležitosť ukázať svoje kvality v najvyššej Corgoň ligovej súťaži. Svoj premiérový zápas odchytal na ihrisku Artmedie Petržalka, kde Ozeta Dukla prehrala 1:0. V kádri pôsobili jeho skvelí spoluhráčmi - M. Škrtel, M. Ivana, P. Kopačka, P. Németh, a ďalší. Vzápätí prišli do klubu noví majitelia - Synot, Araver a tréner A. Jánoš. Práve vtedy končil dorasteneckú kategóriu a tým začala jeho oficiálna kapitola v kádri mužov.
Rok aj pol bez futbalu
Počas futbalovej kariéry bol Miloš stále verný len trenčianskym farbám dresu. Dve sezóny odchytal za mužov, Jánoš potom odišiel a trénerskú taktovku prevzal Hudec. Po piatich kolách sa však Miloš zranil (roztrhnutie predného krížného väzu) a rok aj pol bol nútene - bez jeho milovaného futbalu! Bolo to preňho veľmi nepríjemné, nakoľko futbal miluje a chýbal ako soľ. Po uzdravení bol polovicu sezóny na hosťovaní v druholigovom Novom Meste nad Váhom, kde vtedy trénoval M. Lintner, zodpovedne odchytal všetky zápasy. Opäť získal stratenú sebadôveru, iba potvrdil, že ako brankár má stále pred sebou sľubnú perspektívu. Vrátil sa späť do AS, kde bol vtedy trénerom Mc Donald. Nie je tajomstvom, že práve pred začiatkom práve tohto súťažného ročníka, bol na skusy aj v mužstve z najvyššej súťaže - v Litve, ale nakoniec sa predsa len rozhodol zostať doma - pod Matúšovým hradom, hoci bol o jeho služby vážny záujem. Hráčskú zmluvu má predĺženú o jeden rok.
Túžba po najvyššej súťaži
Miloš nemá vysnívané vzdušné zámky, chce rozhodne pokračovať postupne - po krôčikoch, od zápasu k zápasu, aby pravidelne chytával. Jeho jediným želaním je, aby sa AS Trenčín čím skôr prinavrátil do Corgoň ligy a on bol spoľahlivým brankárom tohto tímu, kde futbalovo vyrastal. Človek však nikdy nevie, nakoľko život futbalistu (športovca) býva neraz poriadne nevyspytateľný. Pevne verí, že jeho športový vrchol sa postupom rokov iba dostaví, ešte totižto neprišiel ten jeho správny čas, chce ešte niekoľko rokov (desať - pätnásť), zabraňovať gólom. Je fanúšikom slávneho anglickeho klubu - FC Liverpool.
Mama a babka
O výstrižky z novín, vôbec celú podrobnú agendu počas Milošovej futbalovej kariéry sa precízne stará mama (predtým to bol otec). Na základe toho sa napríklad každý záujemca dozvie, že na svojom konte má momentálne odchytaných vyše šesťdesiat Corgoň ligových stretnutí a ďalšie rôzné zaujímavosti. Popri mame je veľkým fanúšikom trenčianskeho futbalu aj babka (Milošová stará mama), ktorá pravidelne sleduje na teletexte priebežné výsledky, v pondelok ráno už netrpezlivo čaká na Trenčianske noviny, aby sa podrobnejšie dočítala o futbalovom dianí. V kuchyni na stene má dokonca vystrihnuté vyžrebovanie, aby o všetkom podstatnom mala prehľad.
Relax s Frodom
Miloš v súčasnosti nemá vážnejšiu známosť (predtým tri roky randil s priateľkou), preto výborným relaxom preňho je rozhodne pes - Frodo. Chodí ho pravidelne vyvenčiť, venuje mu väčšinu zo svojho voľného času. Blízky vzťah k nemu má nakoniec aj celá rodina.
Spomienka na otca
Obdobie, keď znenazdajky zomrel jeho otec, bolo nielen preňho neľahké - ale v živote človeka bývajú aJ takéto kruté situácie. Na Miloša staršieho, po jeho náhlej smrti (1. augusta 2008 by sa dožil 50 rokov), intenzívne myslí celá rodinka, neraz sa im o ňom dokonca aj sníva (najmä sestre). Keď AS hrá doma - na štadióne na Sihoti, tak Miloš pohľadom neraz pozrie na miesto, kde pravidelne stal jeho milovaný otec. Bohužiaľ, už ho tam ale niet, miesto je osirelé. Super otec ho vychoval takého, aký je, pri jeho výchove bol naňho veľmi prísny, to si aj po rokoch nesmierne váži. Dúfajme, že z neba pozorne sleduje brankárske kvality svojho syna a rozhodne je s jeho výkonmi spokojný...
